PREVIEW: TEMNÁ VODA

Nezabudnuteľný hrôzu naháňajúci zážitok zo sledovania Nakatovho filmu priviedol producentov Billa Mechanica, Roya Leeho an Douga Davisona k myšlienke predstaviť príbeh širokému americkému obecenstvu. Mechanic spomína: "Film bol veľmi inteligentne urobený a súčasne naháňal divákom strach. Okamžite sme si spomenuli na klasické thrillery ako Rosemary má dieťatko, alebo The Shining (Osvietenie). Jeho téma opustenosti a izolácie by určite oslovila i americké publikum. Projekcia na mňa tak zapôsobila, že päť minút po jej skončení som kúpil práva na sfilmovanie."

Najdôležitejšie bolo preniesť hororový príbeh do newyorských reálií s charakteristickými americkými postavami a témami s tým, aby v najvyššej možnej miere zachovali jeho záhadnosť, úzkosť a nepokoj. Producenti preto oslovili skúseného scenáristu Rafaela Yglesiasa, ktorý síce nemal skúsenosť s hororovým žánrom, ale napísal scenáre k takým filmom ako boli Fearless (Bez strachu, r. Peter Weir), alebo Smrť a dievča (Death and the Maiden, r. Roman Polanski).

Jedným z hlavných dôvodov, ktoré Yglesiasa priťahovali bola možnosť vyskúšať si tento pre neho nový žáner. "Vždy som chcel napísať duchársky príbeh a teraz tu bola šanca vytvoriť pravý americký duchársky príbeh. Naši duchovia sú výnimočný v tom, že majú vždy nejaké nenaplnené potreby alebo túžby. V našom príbehu bola touto všetko ničiacou túžbou túžba po milujúcej matke. Práve tá je pojítkom medzi Dahliou a duchom, ktorý ju prenasleduje."

Scenár zaujal režiséra Waltera Sallesa, ktorý sa na prvý pohľad zdá prekvapujúcou voľbou. Bill Mechanic vysvetľuje: "V jeho predchádzajúcich filmoch Hlavná stanica a Behind the Sun je tiež silný vzťah dieťaťa a rodiča, alebo jeho zástupcu. Cítil som, že keď sa mu podarí preniesť do scenára to realistické puto medzi matkou a dcérou, puto medzi Dahliou a Ceci, film sa stane ešte strašidelnejší, pretože sa stane reálnejším."

"Priťahujú ma neznáme, nevysvetliteľné veci," hovorí režisér Walter Salles. "Žijeme vo svete, ktorý nemôžeme poznať do detailov. Myslím, že Temná voda je predovšetkým o tých démonoch, ktorých nosíme v sebe, ale nemôžeme ich vidieť. A o záhade osamelosti v meste, keď sa cítime osamelý a vzdialený, neschopný komunikácie napriek tomu, že okolo nás je mnoho ľudí."
"Vždy ma zaujímali ranné filmy Romana Polanského a ďalších režisérov Novej vlny, v ktorých skúmali najzákladnejšie otázky morálky, mestského odcudzenia, opustenosti a osamelosti. Na duchárskych príbehoch ma najviac priťahovalo to, že sa zaoberali našimi ľudskými limitmi a túžbou veriť, že po smrti na nás čaká niečo viac než zabudnutie."

Okrem ovplyvnenia Polanskim, Kubrickom a Hitchcockom, Salles mal pred začiatkom nakrúcania Temnej vody mnoho vedomostí i o japonských hororoch. Nakrútil totiž dokument o konflikte tradície a moderny v Japonsku a poznal tvorbu režisérov ako sú Kiyoshi Kurosawa či Hideo Nakata. "Táto nová vlna japonských hororov, inšpirovaná Alfredom Hitchcockom a Theodore Dreyerom sa zaoberá veľmi zaujímavými témami."

A Ashley Kramer dodáva ešte jeden dôvod, prečo Salles súhlasil s nakrúcaním. "Keď sme sa s ním stretli, prezradil nám, že časť detstva prežil v Paríži v byte nad kinom, kde premietali Polanského a rôzne premyslené hororové príbehy. Povedal nám, že vždy chcel nakrútiť psychologický horor. A keď sme sa začali rozprávať, nebolo pochýb o tom, že dokáže tento film pozdvihnúť vysoko nad bežnú kvalitatívnu úroveň tohto žánru. Od samého počiatku mal jasnú predstavu o vizuálnej stránke filmu. Že by mala vyvolávať pocit klaustrofóbie, veľkej zraniteľnosti a straty kontroly."

Do úlohy Dahlie, matky snažiacej sa vychovať svoju dcéru v bezpečí pred rozhnevaným ex-manželom i okolitým svetom, si Walter Salles vybral držiteľku Oscara®, za postavu manželky matematika vo filme Čistá duša, Jennifer Connelly. Salles bol nadšený i jej výkonom vo filme Requiem za sen, ale bol tu ešte jeden dôvod, prečo si myslel, že sa perfektne hodí pre postavu Dahlie. Nie je to len dobrá herečka, ale i matka šesťročného dieťaťa.