PREVIEW: NOČNÁ HLIADKA

O NOČNEJ HLIADKE

Román Sergeja Lukjanenka "Nočná hliadka" a jeho pokračovania "Denná hliadka" a "Súmračná hliadka" znamenajú predel v ruskej literatúre. Oslovili hlavne mladých mužských čitateľov, fanúšikov fantasy, používateľov internetu a stali sa kultovými klasikami. Na začiatku sa predalo okolo pol milióna výtlačkov. Od premiéry filmu v júli 2004 sa predalo ďalších viac než dva a pol milióna výtlačkov.

"Dosť dlho som chcel napísať rozprávkovú fikciu, ale nezaujímajú ma ani škriatkovia ani trpaslíci," vysvetľuje autor románu a spolu scenárista Sergej Lukjanenko, ku ktorého ďalším knižkám patria "Line of Reveries" a "Knights Of the Forty Islands". "Ako by mal človek popísať kúzlo, keď je v normálnom živote neviditeľné? Predstavoval som si príšerné - miesto bojového poľa pre kúzelníkov, ktorí žijú okolo nás ako obyčajný ľudia a musia medzi sebou bojovať za šera, aby nerušili obyčajných ľudí. Potom som dostal nápad na "Nočnú hliadku", kontrolnú jednotku kúzelníkov. Na začiatku mali kontrolovať seba, ale potom som vymyslel ich protivníkov "Dennú hliadku".

Producent "Nočnej hliadky" Konstantin Ernst je generálny riaditeľ Kanálu 1 Rusko, najväčšej a najúspešnejšej ruskej televíznej stanice a zároveň najvplyvnejším televíznym a filmovým producentom. Trilógiu Sergeja Lukjanenka mu predstavil priateľ, ktorý tušil mimoriadny komerčný potenciál, aj keď producent priznáva, že sa mu na začiatku do toho čítanie veľmi nechcelo, pretože také napätie od fantasy žánru nečakal. Ale otočil niekoľko stránok, kontaktoval producenta Anatolija Maximova a Timura Bekmambetova, aby začali s projektom. Po deviatich mesiacoch začalo natáčanie.

Za 15 rokov, kedy natáčal slávne reklamy a popové videoklipy, si Timur Bekmambetov, narodený v Kazachstane získal povesť ruského Ridleyho Scotta. Natočil viac než 600 reklamných klipov na pre významné značky, vrátane Coca-Coly, Pepsi, Apple, Microsoft, Ford a Procter & Gamble.

"Má obrovskú predstavivosť," hovorí producent Anatolij Maximov "a vie preniknúť hlboko do vnútra postáv, takmer v duchu Stanislavského." A práve z tejto kombinácie sa zrodil tento film.

Bekmambetov, ktorý hovorí, že ho ovplyvnili ľudia ako James Cameron, Ridley Scott, Roger Cornan, bratia Wachovskí a Quentin Tarantino, režijne debutoval v roku 1994 filmom "The Peshavar Waltz, umeleckým filmom o vojne v Afganistane. Jeho druhý film "Gladiatrix" (2000), taktiež známy ako "The Arena", bol natočený v angličtine v St. Peterburgu a koprodukovaný legendárnym Rogerom Cormanom, ktorému vďačí za to, že ho zasvätil do tajov filmovej tvorby."

"Povedal že pre režiséra je najdôležitejšie myslieť na to, aby film vyzeral na vyšší rozpočet, než za ktorý bol natočený," spomína Bekmambetov. "Je to veľmi tvorivý prístup."

Ernst sa prvý krát stretol s Bekmambetovom pri príležitosti  ruskej mesačnej umeleckej a kultúrnej TV show s názvom "Matador". Obidvaja muži boli často v strižni a diskutovali o spoločnom natočení filmu. "Mojim najväčším cieľom je obnoviť ruský filmový priemysel," hovorí Ernst. "Chcem vytvoriť nový image a novú úroveň ruského filmu. Chcem, aby sa stal súčasťou medzinárodnej filmovej arény, ne len umeleckých domov alebo festivalov, ale filmov pre komerčných divákov."

Podobne ako Ernst, bol Bekmambetov pôvodne skeptický k natáčaniu fantastického žánru, pretože tento žáner v Rusku nemá veľkú sledovanosť. "Nemám rád fantasy, pretože ruská realita je fantázia sama o sebe, na to nepotrebujete knihu," vysvetľuje Bekmambetov."

"Na rozdiel od Ameriky sa skôr v Rusku netočili fantastické filmy. Ale pri čítaní knihu som si naraz uvedomil, Sergejovi sa podarilo zakomponovať do nášho života kúzla a zázraky, to nad obyčajné a nadprirodzené. Prečítal som knihu a zistil som, že je naozaj mimoriadna. Príbeh sa odohráva v Rusku, v skutočnom svete, v skutočnom ruskom živote, ale je to fantastický príbeh. A zámerom bolo natočiť to čo najrealisticky a nájsť temný a fantastický kontext v našom živote. Bola to pre mňa mimoriadne zaujímavá motivácia."

"Pre Bekmambetova, bol fakt, že Lukjanenkovi upíri existujú skôr v súčasnej Moskve než v gotickom hrade v srdci Transylvánie, mimoriadnym lákadlom."

"Tie knihy boli veľmi poetické. Boli výborné," hovorí. "Prebudilo ma to, pretože to bolo o upíroch v Moskve a pre mňa bolo zaujímavé, ako môžete prepojiť tieto veci: Červené námestie, upírov a ruský balet. Bola to zaujímavá kombinácia a ja som zistil, že to vo mne vzbudilo osobný pocit, pretože z polovice som filmár - to znamená upír, Roger Corman, "The Matrix" - zatiaľ, čo druhá polovica mojej mentality je ruská realita - to znamená veľká chudoba, množstvo problémov, mimoriadne zlé autá, veľmi špinavé domy, veľmi bohatí olejoví magnáti, Roman Abramovič. Tak to bola zaujímavá zmes ruskej reality a amerického filmu. Kniha mi pomohla dať to všetko dohromady."

Bekmambetov cítil, že je dôležité uviesť fantastické prvky z kníh jednak realistickým spôsobom a v realistickom prostredí. "Neverím na upírov," hovorí "a v priebehu projektu som objavil tento svet, krok za krokom. Nie je to môj život. Nie, že by existoval, ale čítal som o tom množstvo kníh. Tieto monštrá sú z iného sveta a ja som tam musel zájsť a dotknúť sa tohto sveta a niečo pocítiť. To je môj vzťah k upírom a tak sa stali mojimi susedmi, mojim mäsiarom na trhu a verím, že existujú a som si istý, že veľa Rusov verí, že existujú. Stále neveria na postavy ako je "Blade", ten pre nich neexistuje."

Producent Anatolij Maximov dodáva: "Je to hyper-realistické a hlavne rozpoznateľné. Postavy, situácia a psychologické postavy sa dajú rozoznať. A hlboko vo vnútri je to film o zlyhaní ľudskej morálky a o tom, ako jednotky svetla a temnoty bojujú o dušu človeka - je to obrovská téma."