PREVIEW: CASANOVA |
PREVIEW: CASANOVA |
Benátky, 18. storočie. Známy miestny bonviván Giacomo Casanova nemal najmenšie problémy získavať miestne ženy a zároveň unikať pobúreným cirkevným a mestským hodnostárom a rozzúreným manželom. Jedného dňa však stretne krásnu Francescu. Ku svojej smole však zistí, že je zasnúbená s mužom z Janova, ktorého však nikdy nevidela a ktorý je na ceste do Benátok. Casanova, pre ktorého žiaden trik nebol príliš zložitý, sa v divokom slede udalostí vydáva raz za snúbenca z Janova, raz za úspešného spisovateľa, len aby získal srdce Francesky, unikol inkvizícii a vyhol sa otcovi svojej ďalšej „snúbenice“...
O filme
Myšlienka napísať príbeh o najväčšom milovníkovi v dejinách, ktorý sa po uši zaľúbi do ženy, ktorá o neho nejaví záujem napadla scenáristku Kimberly Simi. Jej verzia scenára zaujala producenta Leslieho Hollerana, ktorý spolupracoval s režisérom Lasse Hallströmom na filmoch Pravidlá muštárne, Čokoláda a Pobrežné správy. Holleran pozná Hallströma veľmi dobre a tak vedel, že Casanova bude preňho vítanou zmenou a príležitosťou vydať sa na neznáme územie.
„Lasse bol vždy známy svojím citom pre ľudskú povahu a schopnosťou nezvyčajne nazerať na malé okamihy v živote" hovorí Holleran. „Teraz sa podujal na väčší príbeh plný romantiky, šibalstiev a humoru – ale s rovnakou empatiou pre ľudí a rovnakou fascináciou dôvodom, prečo ľudia robia veci, ktoré robia.“
„Cítili sme, že táto adaptácia prinesie do slávneho príbehu súčasný nádych a komediálny šmrnc,“ hovorí producent Mark Gordon. „Zdalo sa mi skvelé, že geniálny zvodca sa zúfalo zaľúbi – ale práve do jedinej ženy, ktorá dokáže odolať jeho šarmu. Osud stavia ich láske do cesty také prekážky, že s ním musí Casanova srdnato – a často veľmi komicky – bojovať.“ Tak ako sa scenár ku Casanovovi postupne vyvíjal, Hallström bol čoraz očarenejší jeho múdrymi dialógmi, vypointovaným humorom a romantikou. Nepodobala sa ničomu, na čom režisér doteraz pracoval.
„Je to dosť veľký odklon od toho, čo som robil doteraz, pretože Casanova je tou najjednoznačnejšou komédiou, akú som kedy urobil,“ hovorí Hallström. „Konečná podoba scenára bola veľmi bohatá, vtipná a múdra – a ja som bol rád, že si môžem vyskúšať nakrútiť film, v ktorom sa mieša klasický komédia so silnými dramatickými a romantickými prvkami. Nakoniec – mali sme skvelý scenár, výborných hercov a Heath Ledger bol úžasný Casanova."
Producenti boli nadšení, že Casanovu bude režírovať Hallström. „Na jeho filmoch je vždy niečo magické,“ hovorí Gordon. Pre Hallströma to bola i šanca pozrieť sa na obľúbenú literárnu a filmovú postavu originálnym a veľmi súčasným pohľadom. Casanova bol predovšetkým známy ako najväčší milovník všetkých čias. Ale on bol oveľa viac, než len to. Disponoval veľkým intelektom a zničujúcim dôvtipom, bol medzi iným i doktorom práv, vojakom, kúzelníkom, spisovateľom a nadaným atlétom, všetko to len pridávalo jeho reputácii neodolateľného zvodcu, ktorý bol odolný voči snahám žien, aby s nimi bol do konca života.
O to ťažšie bolo pre filmárov nájsť herca, ktorý by dokázal stelesniť všetky jeho výnimočné schopnosti. Vyberali z hercov, ktorí mali medzi tridsiatkou a päťdesiatkou, ktorí by pôsobili dojmom, že už toho dosť prežili a milovali mnoho krásnych žien a teraz majú chuť usadiť sa. Keď však uvideli omnoho mladšieho Heatha Ledgera, všetko sa zmenilo- “Keď Heath prišiel do miestnosti, vedeli sme že on je Casanova,” spomína si Betsy Beers. “Bol zábavný, príťažlivý, zvodný a neodolateľný. Súčasne však pôsobil veľmi elegantne a zraniteľne.“
Leslie Holleran pokračuje: “Predstavovali sme si niekoho trochu staršieho, ale takto to dostalo oveľa romantickejší a komický rozmer.“ Ledger nielenže už na prvý pohľad zvládal kombinácie dramatických a komediálnych schopností, ktoré boli podstatné pre jeho úlohu, ale bol i fyzicky zdatný, čo bolo dôležité najmä kvôli šermiarskym súbojom a ďalším akčným scénam. Už predtým preukázal svoje schopnosti stvárniť rôzne polohy od komédie Príbeh rytiera až po drámu Ples príšer. „Scenár sa mi páčil a vždy som Lasseho obdivoval ako režiséra a tak som po šancu nakrúcať sním hneď skočil. A samozrejme som veľmi rád vycestoval do Benátok.“
Hneď ako Ledger prijal úlohu, začal študovať rôzne materiály o skutočnom Casanovovi, ale potom sa rozhodol, že jeho život radšej nebude podrobne skúmať. „Nechcel som ho napodobniť do najmenších podrobností. Chcel som si dopriať trochu voľnosti,“ vysvetľuje herec. „Neustále boli do neho zaľúbené tisíce žien. Takže keď konečne stretol jedinú ženu, ktorú nepriťahuje, zlomí ho to a zároveň veľmi zaujme. Vidí, že má šanci presvedčiť Francescu, že za tým mýtom stojí poriadny človek a je odhodlaný urobiť čokoľvek, aby jej to dokázal,“ dodáva.
Po živote naplnenom romantickým dobrodružstvami konečne stretáva ženu, ktorá sa mu vyrovná v romantickej, intelektuálnej i fyzickej rovine. Je ňou Francesca Bruni: renesančná spisovateľka, ktorej vtipnosť, múdrosť a krása z nej robia najúžasnejšiu ženu v Benátkach. Lasse Hallström od počiatku vedel, že musí nájsť pre túto úlohu výnimočnú herečku. “Francesca je tým človekom, ktorý má moc zmeniť Casanovov život. Je to naozaj moderná žena – má silnú vôľu, je múdra a trochu predbehla svoju dobu,“ hovorí režisér. „Casanova bol v skutočnosti muž, ktorý bol veľmi empatický vo vzťahu k ženám. Vedel s nimi skvelo komunikovať a myslím, že žena ako Francesca mu musela veľmi imponovať.“
“Pre túto úlohu sme vyskúšali mnoho herečiek,“ hovorí Hallström. "Ale až v Sienne Miller sme našli kombináciu inteligencie, charizmy a šarmu, ktorá robí Casanovovu náklonnosť k nej uveriteľnou.“ Pre Siennu bola úloha Francesci veľkou výzvou. „Hrala som už v mnohých filmoch zo súčasnosti a tak si s chcela zahrať v nejakom historickom. A práve vtedy prišla táto ponuka,“ hovorí Sienna. „Je vášnivá, inteligentná, má vzťah k feminizmu i politike a to všetko v 18-tom storočí. Hrať niekoho, kto je taký vášnivý a nezávislý, je naozaj potešenie. Dostala som si korzet a súčasne s sním i túto úžasnú ženskú úlohu!“
Po obsadení Heatha Ledgera a Sienny Miller začali tvorcovia hľadať predstaviteľov ďalších úloh. Jeremy Irons stvárnil Casanovovho hlavného nepriateľa - biskupa Pucciho – pápežovho vyslanca, ktorý chce Casanovu pristihnúť pri cudzoložstve. „Irons nehral vo veľa komédiách,“ hovorí režisér, „ale dokázal som si ho veľmi dobre predstaviť v úlohe Pucciho, pretože mu mohol dodať tú suchú sarkastickú intonáciu." „Bolo príjemné skúsiť niečo nezvyčajné,“ hovorí Irons. „Myslím, že v Puccim je niečo z inšpektora Clouseaua – nič sa mu nedarí. A práve to motivuje jeho žiarlivosť na Casanovu. Myslím, že by tiež chcel byť mladý a a aby mu každá žena padla do náručia tak ako Casanovovi. Jeho morálka je veľmi pochybná. Je to karierista a Vatikán ho vyslal, aby vyčistil Benátky. A Pucci sa to snaží urobiť čo najdôkladnejšie.“
Nakrúcanie na mieste, kde sa odohráva dej filmu je jedných z charakteristických tvorby Lasse Hallströma. Pravidlá muštárne nakrúcal v Novom Anglicku, Pobrežné správy ho zaviedli do arktickej klímy Newfoundlandu a čokoládu nakrúcal v malebných francúzskych dedinkách. „Idem vždy tam, kam ma zavedie scenár a tam sa pokúšam vžiť do miestneho života,“ hovorí režisér. „Najlepším spôsobom, ako spoznať Benátky, bolo spoznať ich osobne. Mal som to šťastie, že sme dostali možnosť nakrúcať film na mieste, ktoré sa stalo inšpiráciou nielen pre náš príbeh, ale i pre celú produkciu.“ Architektúra, mosty a uličky, námestie svätého Marca, kanály, to všetko úžasne zapadalo do koncepcie filmu. „Nakrúcanie v Benátkach bolo ako splnený sen,“ hovorí Ledger. „Bolo to ako stráviť štyri mesiace v tom najúžasnejšom múzeu.“
Kvôli vizuálnej stránke filmu oslovil režisér Davida Gropmana, pre ktorého to bola už šiesta spolupráca s Hallströmom. „Na Lassem obdivujem jeho ľudskosť,“ hovorí výtvarník. „Vždy chce, aby príbeh, ktorý rozpráva sa čo najviac približoval skutočnosti.“ Gropman a Hallström prešli spoločne asi šesťdesiat miest v Benátkach a ich okolí. Hľadali autentické 300 rokov staré miesta, ktoré sa dodnes veľmi nezmenili. Produkcia samozrejme využila notoricky známe miesta, ale i také, ktoré sa doteraz neobjavili na filmovom plátne v projektoch veľkých spoločností.
„Bolo veľkou výhodou nakrúcať v meste, kde väčšina exteriérov vyzerá rovnako ako v osemnástom storočí,“ hovorí Gropman. „Keď odstránite elektrické vedenie, dopravné značky a nápisy na obchodoch, množstvo výtvarných detailov z obdobia baroka a rokoko ostalo úplne neporušených. Primárny zdroj materiálu je priamo pred vami, za každým rohom, v každom kostole, alebo paláci kam zablúdite. A inšpirujúca bola i atmosféra v samotnom meste.“
Jedna z kľúčových scén filmu sa odohráva na tradičnom karnevale. Režisér sa snažil oživiť pôvodnú divokú atmosféru karnevalu na námestí Svätého Marka. Podarilo sa im to tak skvele, že i miestni obyvatelia boli dojatí. „Mali slzy na krajíčku, pretože nakrúcanie karnevalu bolo neuveriteľné,“ hovorí režisér. „Bolo to také dojemné i preto, lebo od 18. storočia tam nič také nebolo.“
Okrem mesta dôležitú úlohu vo filme zohrali i kostýmy. Nielen preto, že prevleky a zámeny identít hrajú v príbehu významnú úlohu, ale i preto, lebo Benátky boli v 18. storočí hlavným mestom európskej módy. Hallström preto neponechal nič náhode a oslovil držiteľku Oscara Jenny Beavan (Izba s výhľadom, Gosford Park, Alexander Veľký) aby vytvorila autentické benátske oblečenie zo 40-tych a 50-tych rokov 18. storočia.
Aký bol skutočný Casanova? Zopár faktov:
Giacomo Casanova sa narodil v roku 1725 v Benátkach. Jeho otec bol herec a matka herečka. Jej krása ju preslávila po celej Európe. Casanova bol chorľavým dieťaťom obklopeným silnými ženami.
Študoval ma univerzite v Padove a potom vstúpil do seminára Svätého Cypriána aby sa stal kňazom, ale bol vylúčený za neslušné správanie a ľúbostné aféry. V roku 1742 získal titul doktora práv..
V 1744 sa Casanova stal sekretárom kardinála Acquaviva v Ríme, ale škandál ho donútil opustiť mesto a vrátiť sa do Benátok.
Casanova bol huslistom, kňazom, sekretárom a vojakom v niekoľkých krajinách. Popri tom písal divadelné hry, romány, básne a pamflety. Najznámejšie sú však jeho 12-dielne pamäti História môjho života. V roku 1968 vyšli v Odeone pod názvom Historie mého života, v rokoch 1989-1991 tri diely vydal Slovenský spisovateľ. Už predtým vyšli v tomto vydavateľstve v rokoch 1969-1970 Casanovove knihy Útek z Benátok, Mladučka O'Morphiová, Tri panny, Kristínina svadba, Útek z Olovených komôr, Grécka otrokyňa, Pekné mníšky z Murana, Zvedená grófka, Cnostná slečna de la Meure, Medové týždne madame a Pomsta peknej gardely. V roku 1749 stretol Casanova svoju prvú lásku, Henriette. Opustila ho a zlomila mu srdce.
Niekoľko rokov ho prenasledovala inkvizícia. V roku 1755 ho zatkli, zabavili mu rukopisy a odsúdili na 5 rokov do väzenia, z ktorého sa mu však podarilo utiecť. Žil v Paríži, kde ho privítali ako celebritu. Po výhre v lotérii pokračoval v dobrodružných cestách po Európe.
Casanova zomrel 4. júna 1798 na zámku Duchcov v Českej republike, kde trávil posledné roky svojho života ako knihovník u grófa Valdštejna. O tomto období pojednáva film Václava Kršku Poslední růže od Casanovy (1966). Slávneho milovníka v ňom hral Felix le Breux
O Casanovovi bolo nakrútených vyše päťdesiat filmov a v ďalších štyridsiatich sa objavila jeho postava. Sú medzi nimi napríklad Casanova (1918, r. Alfred Deesy), Casanova—The Loves of Casanova (1927, r. Alexandre Volkoff), komédia Casanova’s Big Night (1954, r. Bob Hope), Casanova ’70 s Marcellom Mastroiannim a Casanova Federica Felliniho z roku 1976 s Donaldom Sutherlandom. Ale i české Divoká srdce (1989, r. Jaroslav Soukup), kde hral Casanovu Boris Rösner. Zaradil sa tak do hviezdej spoločnosti predstaviteľov Casanovu, do ktorej patria i Richard Chamberlain, Alain Delon, či Tony Curtis.