PREVIEW: MATCH POINT - HRA OSUDU |
PREVIEW: MATCH POINT - HRA OSUDU |
„Muž, ktorý povedal: ‚Radšej by som bol šťastný ako dobrý,‘ videl hlboko do podstaty života. Ľudia sa boja čeliť faktu, aká veľká časť života závisí od šťastia. Je desivé vedieť koľko toho je mimo našej kontroly. V tenise sú momenty, keď loptička uderí do okraja siete a na stotinu sekundy sa môže prevaliť dopredu alebo naspäť. S troškou šťastia spadne dopredu a vy vyhráte. A možno, že nie a vy prehráte.“
Match Point – Hra osudu
Match Point – Hra osudu je dráma o spoločenskom vzostupe mladého muža a strašných následkoch jeho ctižiadosti. Hlavní hrdina sa nedokáže rozhodnúť medzi dvoma ženami a nenachádza cestu von. Uchýli sa teda k extrémnemu riešeniu. Dej filmu režisér Woody Allen zasadil do anglickej vyššej spoločnosti. Scarlett Johanssonová tu hrá krásne americké dievča, ktoré vstúpi medzi Jonathana Rhys Meyersa a jeho ženu Emily Mortimerovú. Matthew Goode je Emilyn bohatý brat, ktorý túto zápletku odštartuje.
V lete 2004 prišiel Woody Allen do Londýna natočiť svoj film Match Point – Hra osudu – prvý film, ktorý celý natočil mimo svojho rodného New Yorku.
Nakrúcanie sa začalo v júli 2004 a trvalo sedem týždňov. Miesta nakrúcania zahŕňali niektoré z najznámejších pamiatok Londýna, ako napr. Tate Modern alebo St. Jame’s Park. Pre interiéry a exteriéry sa potom použil celý rad ďalších miest na nakrúcanie – Belgravia, Marylebone, Notting Hill, Chelsea, Covent Garden, Buckinghamshire.
Allen bol rád, že k filmu opäť získal podporu od svojich dlhoročných a dôveryhodných spolupracovníkov – producentky Letty Aronsonovej, koproducentky Helen Robinovej, cast direktorky Juliet Taylorovej a strihačky Alisy Lepselterovej. Ďalších členov svojho kreatívneho tímu si Allen vybral z tých najlepších talentov Británie. Výzvou pre neho bolo nielen mať celkom nový realizační tím, ale aj použitie úplne odlišných metód práce, než sú v New Yorku obvyklé. „Práca s britským štábom bola úžasná skúsenosť. Mal som výborný tím; veľmi priateľský, veľmi schopný a neuveriteľne dobrý v tom, čo robili, v každom oddelení. Bolo to veľmi uvoľnené a nenútené a každý dával do svojej práce veľa entuziazmu, čím bola táto skúsenosť veľmi príjemná,“ hovorí Allen.
Úloha vedúceho výroby Jima Claya bola kľúčová v predstavovaní londýnskej krajiny Woodymu Allenovi a zároveň zásadná v tvorbe autentického londýnskeho filmu. Clay hovorí: „On je jedným z najbystrejších režisérov, s ktorým som kedy pracoval, do projektu je veľmi zapojený a je veľmi rozhodný – okamžite vedel, či sa nám dané miesto hodí…Napríklad v Tate Modern – akonáhle sme tam prišli, okamžite to prijal, pretože dokázal vidieť jeho filmovú hodnotu.“
Allen hovorí rovnako lichotivo aj o práci s Clayom: „Jim veľmi prispel k zrodu filmu. Spoliehal som sa na neho, že vyrieši množstvo problémov, hoci, na prácu mal len málo peňazí. Prišiel nielen s úžasnými miestami nakrúcania, ale aj s prekrásnymi scénami a úžasnými riešeniami problémov.“
Allen skôr preferuje skutočné miesta na nakrúcanie, a kde je potreba, urobia sa minimálne úpravy, aby to hercom vyhovovalo. Pre dve dôležité scény musel Clay vymyslieť kreatívne riešenie – jedna scéna, ktorá sa odohráva vo vnútri galérie Tate Modern (galéria neumožnila nakrúcanie vo svojich interiéroch) a druhú scénu nakrúcanú vo vnútri Royal Opera House. S obmedzenými prostriedkami a starostlivo vybranou budovou skladu vo východnej štvrti Londýna Clay vybudoval svoju vlastnú verziu Tate galérie a vybavil ju špeciálne vytvorenými dielami. Pre scénu v opere vybudoval javisko v štúdiách Ealing. Allen o Clayovi hovorí: „Bol veľmi starostlivý a plný nápadov, skutočne úžasný, pracuje rovnako ako Santo Loquasto (Allenov vedúci výroby v posledných 20 rokoch) – s veľmi obmedzeným rozpočtom a vytvára pre mňa úžasné scény.“
Film Match Point – Hra osudu znamenal pre Woodyho Allena premiéru v mnohých smeroch. Okrem iného aj v spolupráci s kameramanom Remi Adefarasinom a kostýmovou výtvarníčkou Jill Taylorovou.
Adefarasin bol zaujatý Allenovými režisérskymi metódami, ale aj tempom a efektivitou nakrúcania. O Woodym hovorí: „Rád sa často pozerá cez objektív, stojí blízko kamery, ktorá nakrúca, takže môže vidieť tváre hercov. Nepoužíva video-monitor, ktorý podľa neho skresľuje.“ Pre Allena bola spolupráca s Adefarasinom potešením: „On je úžasný, veľmi nadaný kameraman.“
S Allenom po prvýkrát spolupracovala aj kostýmová výtvarníčka Jill Taylorová, ktorej cieľom bolo udržať všetko tak prirodzené a jednoduché, ako len to išlo. „Nebol to štylizovaný vzhľad, chceli sme mať všetko vierohodné a skutočné, vrátane životného štýlu postáv.“ Jill posadnutá presnosťou, preskúmavala vyššiu spoločnosť. „Hovorila som s mnohými ľuďmi o ich oblečení, aby som presne určila veci, ktoré nosia na jednotlivé udalosti.“ K dokonalému štýlu prispeli aj návrhy hercov. Napríklad, Penelope Wiltonová dodala prvky svojho vlastného štýlu. „Jej postava je veľmi vrúcna a vľúdna, čo sa odrazilo aj v jej oblečení...“