PREVIEW: HANNIBAL: ZRODENIE ZLA

Lovec ľudí sa stal kultom, ale bolo to až Mlčanie jahniat, ktoré v roku 1991 vynieslo Hannibala na vrchol. Film režíroval Jonathan Demme, skvelý rozprávač hororov. Film získal päť Oscarov vrátane kategórií najlepší film, najlepší herec (Anthony Hopkins) a najlepšia herečka (Jodie Fosterová). Po Mlčaní jahniat sa Dino a Martha vrátili k právam na Hannibala, keď produkovali kinohity Hannibal (2001) a potom remake Červený drak (2002) s Anthonym Hopkinsom v oboch filmoch. Bolo teda nad slnko jasnejšie, že oni budú stáť aj v pozadí nového príbehu. „Nechali sme sa inšpirovať jednou pasážou z knihy Hannibal,“ vysvetľuje Martha. „Našli sme dve stránky o Mischi, Hannibalovej mladšej sestre, ktoré naznačovali Hannibalovu cestu k násiliu a otvorenie nového príbehu.“

Samozrejme, hneď od začiatku vedeli, že musia získať na svoju stranu Thomasa Harrisa, a išli za ním so svojou predstavou. Hoci Harris spočiatku odmietal znovu vstúpiť do sveta svojej najpopulárnejšej postavy, nakoniec ho táto myšlienka tak pohltila, že sa chcel pustiť do písania scenára i knihy.

Len čo mali krátku synopsu príbehu, pribrali do projektu režiséra Petra Webbera. „Peter figuroval na našom ,zozname želaní‘ hneď od začiatku,“ hovorí Martha. „Chceli sme natáčať s mladým, dychtivým režisérom. Film Dievča s perlou ukázal, že vie rozprávať príbeh vizuálne, a z niektorých jeho televíznych projektov sme mohli vidieť, že má v sebe tú pravú nervozitu.“

Po svojom neobyčajnom celovečernom debute hľadal Webber námet na ďalší projekt. Predstava odhaliť Hannibalovo detstvo ho doslova nadchla. „Po Dievčati s perlou som bol zaplavený haldami scenárov, ktoré v skutočnosti o ničom nerozprávali... To som nechcel natáčať. Bol som na svoj film veľmi hrdý, ale nechcel som do konca života robiť jeho kópie. Dievča s perlou bol film o láske a nenávisti. Hovoril som si, že toto by bola ohromná príležitosť robiť niečo, čo som nikdy predtým nerobil.“

„Tento príbeh je o zrodení netvora, stvorení charakteru. Hannibal je v centre toho všetkého, kým v predchádzajúcich filmoch stál vždy bokom,“ pokračuje Webber. „V Mlčaní jahniat bol na plátne približne 18 minút. V tomto filme má až 90 percent priestoru. A čo viac, v predchádzajúcich filmoch prichádza na scénu už ako netvor. Pre mňa je zaujímavé vidieť, ako sa stal tým, čím je.“

Thomas Harris je známy tým, že si robí dôkladný prieskum a trvá mu aj desať rokov, kým vytvorí jednu zo svojich najpredávanejších kníh. Jeho vedomosti boli obrovskou podporou pri tvorbe filmu. „On má úžasnú, detailnú predstavivosť,“ hovorí Webber. „Je schopný vám povedať, akú farbu majú záclony v určitom zábere, aký tam bol nábytok, všetky tieto detaily – on má v hlave encyklopédiu.“

Títo dvaja muži vytvorili úzke tvorivé partnerstvo – Webber navštívil Harrisa v Miami, aby mohli pracovať na scenári. „Je dosť ťažké dostať ho z domu, je to uzavretý človek, takže pre mňa bolo veľkou výsadou, keď ma pozval k sebe domov,“ hovorí Webber. Ich výmena názorov pokračovala aj počas výroby filmu. „Stále sme spolu hovorili cez telefón. Každý večer, keď som prišiel na izbu, som mu písal e-maily a pripravoval sa tak na ďalší deň.“

Jednou z vecí, s ktorými museli tvorcovia počítať, bola otázka, ako prepojiť divákov s krutým sériovým vrahom. Webber hovorí: „Môžete sympatizovať so psychopatickým vrahom? Ja sa zaujímam o vytvorenie niečoho, čo je psychologicky komplexné, kam ste zavedení a máte pre niekoho pochopenie. Povedal by som, že na konci nášho filmu nemáte k Hannibalovi toľko sympatií ako na začiatku, ale pochopíte, prečo skončí tam, kde je.“

Vizuálna stránka filmu Hannibal – Zrodenie

Vizuálna stránka filmu bola vždy veľmi dôležitá v prenose napätia a traumy príbehu. Kameraman Ben Davis bol zodpovedný za prevedenie Webberových zámerov do vizuálneho štýlu. „Na tomto filme sú úžasné jeho rôznorodé štruktúry,“ hovorí Davis. „Sú v ňom rôzne ročné obdobia, rôzne nálady a rôzne časové pásma. Aj naša hlavná postava sa v priebehu filmu mení.“

Ten príbeh dal Davisovi možnosť preskúmať rozličné nálady, niečo, čo si naozaj užil. „Vizuálne sleduje film cestu Hannibala. Začína sa v Litve počas vojny, čo je veľmi temné obdobie jeho života – to sa odráža v tmavom, nenasýtenom, zrnitom vzhľade. Je tam veľa tieňov a čiernej farby. Potom utečie do západnej Európy, prejde hranice a prichádza do povojnového Francúzska. Zo začiatku to pôsobí klaustrofobicky, ale všetko sa otvára, keď sa dostane za hranice. My stojíme vonku hneď od začiatku, takže môžeme sprostredkovať ten pocit slobody. A keďže sa mi zdá, že je to jediná časť jeho života, ktorá je v mnohých ohľadoch pekná, dostala farby teplejších odtieňov.“

Záverečné brutálne crescendo filmu bolo tvorivou výzvou, pokiaľ ide o svetlo. „Je to druh zostupu do šialenstva, ktoré je zobrazené v štýle, ako sa film čoraz viac stáva filmom-noir. Peter je fantastickou voľbou na post režiséra tohto projektu, pretože rovnako ako Gaspard šíri okolo seba pocit hrôzy. Vo filme sú scény, ktoré musia byť spracované veľmi jemne, a on to zvládol a vniesol do filmov o Hannibalovi čosi nové. V jeho prístupe je dôvtip a to je kľúčom k tomuto filmu.“

Vedúci výpravy Allan Starski čerpal prvú inšpiráciu zo scenára. „Znalosti Thomasa Harrisa sú úžasné a neskutočne mi pomohli, pretože jeho opisy sú vážne dobré,“ hovorí.

Webber i Starski chceli vložiť do scén z druhej svetovej vojny toľko reality, koľko len mohli. Webber vysvetľuje: „Naše rekvizity vyzerajú realisticky. Napríklad ruské tanky sú ošumelé, majú koleso pripevnené na zadnej časti, spotrebovalo sa na ne neskutočné množstvo farby. Nie je to krásne ani starodávne, hoci práve to vo vojnových filmoch často vidíte. Allan vyrástol v Poľsku za vlády komunistov a pamätá si aj vojnu. Môže tak filmu dodať vysoký stupeň autenticity.“

Starskiho záujem o autenticitu ovplyvnilo aj to, ako mal scény namaľované. „Parížsky byt lady Murasaki je veľmi elegantný, ale je to byt jej otca a my by sme mali uveriť, že má svoju históriu,“ vysvetľuje. „Preto aj steny musia byť historicky presné a vyzerať, akoby boli vymaľované pred ôsmimi rokmi, a nie pred štyrmi dňami. Tento proces starnutia chcem dosiahnuť nánosmi farby.“