POUTA

Vynímajúc Antonínovho nadriadeného Majora Janáčka (Oldřich Kaiser) tvorcovia vsadili na menej známe tváre čím eliminovali ich spätosť s iným rolami a charaktermi. Lukáš Latinák ako Martin Husár pre slovenského diváka samozrejme nie je žiadnym nováčikom. Jeho humorné pozadie však vhodne sekunduje postave Antonínovho kolegu, ktorý sa sám definuje ako komicky posluhovač s teplým, pohodlným miestečkom v zvrátenej dobe.

Špačkov pohľad na dobu osemdesiatych rokov pripomína (výbornú) nemeckú snímku Životy tých druhých Floriana Henckela von Donnersmarcka. Obaja režiséri dusia lásku nepriaznivosťou režimu. Neustále sledovanie, strata súkromia, ale i nemožnosť konať podľa vlastného uvažovania je odvrátenou, bezcitnou stránkou režimu, o ktorom by sa mala dozvedieť i mladá porevolučná generácia. 

Surovosť a dobovú sterilitu dotvárajú priestory bratislavskej Petržalky. Tá svojimi monštruóznymi „králikárňami“ (snímanými z podhľadu) prepožičala vzhľad presnejšie nešpecifikovanému českému sídlisku, kde sa vo vlastnej anonymite formujú a prežívajú beštie pokriveného charakteru podobné Rusnákovi. Obmedzenosť doby vyzdvihuje i titulná skladba od pražského experimentálneho zoskupenia WWW. Plechové, elektronicky upravované zvuky v kombinácii s osobitým prejavom Ondřeje Sifona Anderu a Milesi Zrnic, navodzujú u poslucháča pocit neistoty až strachu. Samotný text napokon (ne)priamo odkazuje k Rusnákovej mocenskej imunite i žiadostivosť po Kláre.

Scenáristický debut bývalého komentátora a publicistu Ondřeje Štindlu, je temným nie len v obraze doby či agentovho charakteru, ale i v žánrovej definícii. V svižnom tempe temného thrilleru občas zašumia premúdrené slovné zvraty postáv, inak však snímka pôsobí dobovo dôveryhodne a dramaturgicky vyvážene. Spoločný projekt niekoľkých Ondřejov, Radima (a ďalších) vás i napriek prehnanej stopáži pripúta do sedadiel. Je drsný a zvrátený presne tak ako doba, o ktorej hovorí. Vďaka Bohu za to, že už je za nami.