|
FILMY A ICH KINÁ |
FILMY A ICH KINÁ |
Filmový internetový magazín Kinema.sk sa rozhodol oceniť slovenské kiná, filmy, ktoré sa v nich premietajú, a distribútorov, ktorí ich zabezpečujú. Napriek tomu, že filmy sa hojne propagujú a veľa sa o nich píše a hovorí, je na Slovensku stále menej ľudí, ktorí do kina chodia. Je to slovenské špecifikum, alebo ide o celosvetový trend?
V roku 2004 sa v slovenských kinách predalo okolo 2,9 milióna lístkov (v Čechách za to isté obdobie 10 miliónov). Za prvých deväť mesiacov roku 2005 do kín prišlo len 1, 5 milióna divákov, čo je približne o 30 percent menej ako v roku 2004. Trend klesajúcej návštevnosti sa zdá byť nezvratný a pre majiteľov kín, pochopiteľne, alarmujúci.
Slovensko na čele
V rokoch 1976–1980 prebiehal na Slovensku výskum s názvom „Súčasná kultúra filmového diváka“. Autori sa dopracovali k niekoľkým hypotézam, napríklad, že medzi filmovými divákmi dominujú 15–19 roční obyvatelia. Návštevnosť ovplyvňuje televízia ako aj osobné pohodlie diváka a technická kvalita projekcie.
Ubúdanie návštevníkov je spôsobené zmenami v štruktúre voľného času. Ďalší výskum sa uskutočnil v roku 2002 a aj keď oba výskumy neboli identické, predsa len sa v nich našli porovnateľné kategórie. Napríklad v roku 1980 preferovalo kino 62 % divákov, televíziu len 24 %. V roku 2002 sa situácia zmenila v neprospech kina, keď preferenciu kina zaznamenali len u 43 % filmových divákov. Hlavným dôvodom nezáujmu o film v kine podľa týchto prieskumov bolo sledovanie televízie. Podľa šéfredaktora portálu Kinema.sk Petra Konečného je „pokles návštevnosti kín prakticky na celom svete. Televízia ako papučová kultúra je silným súperom, proti ktorému je veľmi ťažko bojovať, a to hlavne v dobe, keď sa kino a zábava presúva z kín do obývačiek. Všetko sa prispôsobuje domácemu divákovi – už len 4 mesiace trvá, kým sa dostane film z kín do predaja na DVD.“ Problém je aj v tom, že niektoré filmy sa do slovenských kín dostávajú s niekoľkomesačným odstupom v porovnaní s Českou republikou. A tak má divák dosť času na získanie pirátskej kópie. Dlhšie treba čakať najmä na menej komerčné filmy, ktoré nie sú schopné zaplatiť prvé kópie, a tak si distribučné spoločnosti počkajú 2 až 3 mesiace na už odpremietané české.
|
Šéf bratislavského kina Tatra a generálny riaditeľ Continental Film Anton Drobný si myslí, že problém je jasný: „Deti do 13 rokov mimo okresného mesta v živote neboli v kine, čo znamená istý analfabetizmus v tomto smere. Druhým problémom je absolútna absencia výchovy ku kultúre, filmu. Problém sa však týka aj divadla. Je katastrofou, že naši mladí ľudia nepoznajú hercov, iba hlasy z dabingu. Do dnešného dňa ani jedna televízia nemá filmovú reláciu. A to sa netýka iba náročných filmov“.
Francúzske Národné centrum kinematografie analyzovalo návštevnosť kín v 12 štátoch Európy počas prvých 9 mesiacov tohto roka. Podľa výsledkov sa zistilo, že do európskych kín chodí čoraz menej ľudí. Najviac prekvapujúce je však to, že na čele tejto štatistiky stojí práve Slovensko! Na Slovensku totiž došlo oproti minulému roku až k 30 % poklesu návštevnosti kín. Podľa Jany Studenej z Continental film to mohlo byť spôsobené absenciou väčších titulov, ale aj nedostatočnou marketingovou podporou.
Pokles návštevnosti kín spôsobujú aj ďalšie významné faktory. Predovšetkým ide o cenu vstupenky, ktorá je v kinách aj podľa názoru niektorých odborníkov, značne vysoká. Pre mnohých sa tak stala hlavnou a neprekonateľnou bariérou.
Ak medzi faktory zaradíme aj istú „ignoranciu kultúry“, tak uplynulý rok na Slovensku bol azda ukážkový. Niesol sa v znamení bezduchých reality show, čomu dopomohla aj pohodlnosť tých, ktorí denne sledovali „nových slovenských hrdinov“ či už z obývačiek alebo kaviarní. Okrem toho treba poukázať aj na absenciu kina v regióne, nespokojnosť so službami, ale aj samotný film – herecké obsadenie, žáner, či krajinu pôvodu filmu. Významnú úlohu hrá aj káblová televízia či počítačové hry ako alternatíva trávenia voľného času, či voľba priorít.
Kiná verzus multiplexy
Na Slovensku sú dnes dva multiplexy v Bratislave, jeden v Trnave, trojsálový miniplex sa otvára v Poprade. V Čechách je ich v súčasnosti osemnásť. Pre filmového diváka sú zárukou dobrého zvuku, obrazu, pohodlného kresla či kvalitného prostredia, ale aj „popkornových“ rušiteľov. V minulom roku tvorili bratislavské multiplexy takmer 40 percent celkovej návštevnosti. Multiplexy podľa Petra Konečného tvoria veľkú časť návštevnosti hlavne preto, že „ľudia si zvykli na kvalitnejšiu produkciu filmu a zároveň sú multikiná umiestnené v nákupných centrách, kde sa ich návšteva stane udalosťou popri nákupoch. Dôležité je dodať, že multikiná majú vďaka veľkému počtu kinosál možnosti za hodinu odohrať aj 4–5 predstavení, čiže náhodný okoloidúci si ani tak nevyberá film, ale čas ktorý mu najviac vyhovuje.“
Jednosálové kiná si udržujú svoje miesto na trhu len veľmi ťažko. Ich prevádzkovatelia si uvedomujú, že konkurovať multiplexom je nereálne a hľadajú spôsoby, akými si môžu divákov prilákať. Podľa Antona Drobného „existujú ľudia, ktorí chcú mať komornejšie prostredie, a preto zostávajú verní jednosálovým kinám. Je úlohou kín, aby sa začali trošku profilovať a hľadať svojho diváka. Napríklad kino Tatra začalo hrať dokumenty, ktoré sa nehrali 15 rokov. Je to zatiaľ skôr stratová záležitosť, ale keď sme už raz ľudí z kina vyhnali, musíme sa pokúsiť prilákať ich späť.“ Zaujímavosťou je aj rapídny pokles počtu slovenských kín.
Kým v roku 1990 bolo na Slovensku 703 kín, v roku 2003 sa ich počet znížil na 265. V krajinách Európskej únie je to presne naopak. V roku 1989 bolo v krajinách únie 17 606 kín, v roku 2003 sa ich počet zvýšil na 26 197 kín. Podľa štatistík je pokles návštevnosti kín zaznamenaný na celom svete, a to aj v krajine neobmedzených možností – v USA.
|
Pokles je však omnoho menej výrazný ako na Slovensku. Obrovský boom zaznamenali multiplexy situované v blízkosti nákupných centier alebo priamo v nich, podobne ako na Slovensku.
V nich trávi väčšina teenagerov, matky s deťmi, ale aj celé rodinky každú voľnú chvíľu. Po „namáhavom“ dni strávenom v nákupnom centre či na pláži, je celkom príjemné zavŕšenie výletu práve v kine. Pred vchodom sú najčastejšie skupinky mladých, ktorí si s popcornom a drinkom v ruke vyberajú z bohatej ponuky trhákov. Ak náhodou v danom komplexe nie je nič „zaujímavé“, stačí sadnúť do auta a v niekoľko kilometrov vzdialenom multiplexe sú ďalšie možnosti. Niekde v úzadí majú svoje miesta aj tzv. Alternative Cinemas.
Tu by sme mohli návštevnosť porovnať s jednosálovými kinami na Slovensku. Nenájdete v nich najnovšie trháky filmového priemyslu, ale predsa majú svoje čaro. Výber sa pohybuje tak do 3 filmov a ide o tituly, ktoré sa do „komerčných“ kín nehodia. Je pravdou, že ani u nás sa takéto filmy netešia mánii typu Harry Potter, no majú u filmových fanúšikov dôležité miesto. Výnimočný film And Now Ladies and Gentlemen v hlavnej úlohe s Jeremym Ironsom a Patriciou Kaas či zaujímavý film z francúzskej produkcie režiséra Françoisa Ozona Swimming pool, sme si večer pozreli piati diváci. Napriek všetkým štatistickým hodnoteniam o poklese návštevnosti kín na svete musím konštatovať, že napriek nižším percentám návštevnosti zostávajú Spojené štáty na stále slušnej úrovni. Jedným z dôvodov, prečo si film pozrieť v kine, môže byť fakt, že aspoň v nich nie sme tých pár minút rušení množstvom televíznych reklám, ktoré nás podvedome unášajú mimo deja, a tým znemožňujú vychutnať si filmový zážitok do samého konca.
Podľa štatistík v roku 2006 údajne prekročia americké príjmy z filmových predstavení rekordnú hranicu 10 miliárd dolárov. Zisky však nebudú pochádzať z vyššej návštevnosti kín, ale z vyšších cien lístkov. Pričom objem predaja nosičov DVD v Spojených štátoch v súčasnosti prekračuje tržby kín.
Veľká Británia zaznamenala pred dvomi rokmi, keď už na Slovensku počet predaja lístkov rapídne klesal, druhý najlepší rok návštevnosti kín. Podľa štatistiky chodí do kina každý štvrtý Brit aspoň raz mesačne.
Vyhliadky do budúcna sú napriek minuloročným štatistikám podľa slovenských odborníkov pozitívne. Anton Drobný tvrdí, že aj jednosálové kiná na Slovensku majú svoju budúcnosť. Podľa neho „musia byť dobré, slušné, musia sa profilovať a, samozrejme, byť technicky v poriadku“. Popri nich budú „vyrastať“ multikiná. Návštevnosť bude pravdepodobne držať krok s nárastom kvalitných multiplexov, dobrých marketingových ťahov a určite aj s kvalitou ponúkanej produkcie.
Text bol publikovaný v týždenníku .týždeň
