SVET ZVANÝ FANFICTION

Star Trek či evanjeliá?

Korene dnešného rozmachu fanfiction sú údajne pevne prepletené práve so Star Trekom. Tento kultový seriál totiž priviedol na televízne obrazovky postavy, ktoré fanúšikovia zatúžili ovládať. Objavili sa príhody vesmírnych cestovateľov, aké by sa scenáristom ani neprisnili.

K fanfiction však niektorí kritici – áno, tento zvláštny žáner má svojich kritikov – zaraďujú i staršie príbehy. Napríklad príhody Sherlocka Holmesa, ktoré vznikli po smrti Arthura Conana Doyla. Niektorí za fanfiction pokladajú dokonca aj nekánonické evanjeliá o detstve Ježiša Krista. Iní argumentujú, že fenomén fanfiction v pravom slova zmysle sa zrodil až vtedy, keď vznikli autorské práva. Za fanfiction vraj možno označiť až texty, ktoré tieto práva aspoň teoreticky porušujú, lebo používajú postavy, ktoré vymyslel a vlastní niekto iný.

Príkladov takéhoto fanfiction je veľa. Stačí si do hociktorého hľadača hodiť anglický názov seriálu Stratení, teda Lost, a k nemu priradiť slovo fanfic. Pár klikov vás dostane do raja výmyslov, kde sa plnia želania neuspokojených divákov: niekto chce vidieť krásnu Kate s hrdinským Jackom, iný s drsným Sawyerom, ale nájdu sa aj takí, ktorí by Kate eliminovali a dali voľný priebeh horúcim citom Jacka voči Sawyerovi. Netrápia sa tým, že scenáristi sú iného názoru. Grafoman si napíše aj sto alternatívnych epizód.

Fanfiction sú teda príbehy, v ktorých vystupujú postavy z literatúry, z filmov, divadelných hier, mýtov, legiend a podobne, ale aj skutoční ľudia. A môže sa v nich odohrať takmer čokoľvek. Fanfiction sa dá nájsť na internete, ale občas vychádza aj knižne. Tá internetová je prevažne záležitosťou anonymných autorov, ktorí vystupujú pod prezývkami či kváziumeleckými pseudonymami. Ale niekedy do podobných vôd zabrúsia aj renomovaní autori – priaznivci fantasy vedia, že najlepšie „conanovky“ pochádzajú síce z pera pôvodného autora Roberta Ervina Howarda, ale po ňom ich (aj na základe fragmentov z Howardovej pozostalosti) písali mnohí iní: napríklad Lyon Sprague de Camp či Poul Anderson. Jednu, mimoriadne priateľskú k Howardovmu supermachovi s mečom, napísala aj známa česká feministka a scifistka Carola Biedermannová. Títo autori by sa zrejme zaradeniu k fanfiction bránili. A pravdu by mali v tom, že neporušili autorské práva. S fanfiction však majú spoločný prvok fanúšikovstva a lásku k literárnym hrdinom, ktorá ide až za hrob pôvodného autora.

Kto to všetko píše

Logicky sa teda vynára otázka, kto tú masu internetových príbehov o postavách, ktoré už dávno vymyslel niekto iný, píše. Sú to „tínedžerky s nemožným mejkapom“, ako sa domnieva jeden internetový diskutér? To ťažko určiť, keď pod textom vidíme len prezývku.

Kde-tu sa však nejaký autor fanfiction aj prizná, najčastejšie na svojej osobnej webstránke. A vtedy naozaj vychádza najavo, že je to často autorka, dosť mladá (tak do tridsiatky), len mejkap máva, aspoň na vystavenej fotografii, normálny. A vraj ženy nie sú tvorivé a hravé...

Takéto autorky často píšu napríklad o hudobných idoloch – momentálne je v kurze napríklad kapela Good Charlotte, ale stálicou na poli fanfiction sú aj Bon Jovi. Na istých stránkach sa dá dokonca dozvedieť, čo spolu vo fantázii autorov fanfiction stvárajú Jon a Richie, keď sa manželky nedívajú. V tejto súvislosti môže zaznieť otázka, či je fanfiction porno.

Nie, len istá časť z neho. Minimálne rovnakú časť tvoria príbehy o nehynúcom chlapskom priateľstve, o spriaznených ženských srdciach, o romantickej láske, úzkosti z rodinných vzťahov, žensko-mužské dišputy – ale aj akčné príbehy, prípadne psychologizujúce rozpracovania pôvodných dejov. Napríklad niektorých fanúšikov prsteňovej trilógie očividne zaujíma, čo presne sa odohrávalo v Aragornovej mysli, keď sa rozhodoval medzi Arwen a Eowyn. A človek si vďačne vzdychne: ešteže boli scenáristi filmov o prsteňoch umiernenejší...