BLOG: PIXAR VS. DREAMWORKS

Ak by bolo každé štúdio takým hitmakerom ako Pixar, určite by sme sa nemuseli báť o návštevnosť kín a kvalitu filmov, ktoré sa v nich premietajú. Prvý diel Toy Story zľahka ukázal smerovanie štúdia, keď sa na ňom bavili nielen deti, ale aj mnohí dospelí (a určite to nebolo iba faktom, že ústrednú dvojicu dabovala dvojica Tom Hanks – Tim Allen). Život chrobáka potvrdil, že Pixar vie oslniť aj na inom fronte a škálu charakterov preniesť do hocijakého prepracovaného sveta. V tom čase dokonca nevadilo, že s rovnakým zameraním prišiel aj konkurenčný DreamWorks. To druhý Príbeh hračiek bola už totálna stávka na istotu a blockbuster veľkého rangu – do roku 1999 by si sotva niekto trúfol povedať, že animák dokáže za tri dni zarobiť 57,4 milióna amerických prezidentov. Príšerky, s.r.o. a Hľadá sa Nemo boli dvojicou, ktorá zdanlivo oslovovala deti, ale v skutočnosti už väčšmi lákala do kina plnoletých a vypredávala nielen denné, ale aj večerné a nočné predstavenia. Čím to bolo? Obyčajné námety sa v rukách starostlivých scenáristov pretavujú do milých dobrodružstiev, v ktorých sa deti vedia nájsť a dospelí sa vedia do ich časov vrátiť. Alebo si môžete iným spôsobom vysvetliť paródiu na systém strašenia a kostlivcov v skrini, resp. obľubu modrej a oranžovej rybičky? Rodinka úžasných naznačila ďalšie smerovanie štúdia – nielen vyšším ratingom (namiesto najprístupnejšieho G dorazilo trošičku obmedzujúce PG), ale aj výrazne vážnejšie zameranie. Namiesto pitvoriacich sa vedľajších postavičiek prichádza animovaná variácia na Jamesa Bonda, kde nechýba ani smrť či rozvrátená rodina. Také nedetské problémy sa neriešili snáď šesť rokov, od príchodu AntZ...

Apropo, AntZ. Bol začiatkom púte DreamWorks v oblasti renderovaných animákov. Ručná animácia priniesla jeden pekný úspech (Princa egyptský), ale inak sa stretla skôr s nezáujmom (o Cestu do El Doráda i Sindibáda, ktoré sa v našich kinách ani nehrali). AntZ bol netradičný najmä variáciou na filmy Woodyho Allena. Zdanlivo bizarný pokus nasadenia tém preklenutia krízy vyššieho veku, pozície v spoločnosti v renderovanom prostredí však vyšiel. Navyše aj ukázal, že podobne ako Japonci dokážu v mange či animovaných filmoch riešiť rozličné citové či životné dilemy (a teraz nemám na mysli boj krvilačných summonov, pri ktorých tečie krv prúdom a la rozbúrený Dunaj alebo znásilňovanie stredoškoláčok), tak aj americké či iné publikum dokáže akceptovať animovanú podobu a nie úplne jednoduché témy. DreamWorks však vzápätí odbočil a začal forsírovať iný štýl. Shrek v roku 2001 ukázal aj krásnu grafiku, aj zameranie na staršie publikum a zároveň nasadil poriadnu dávku irónie. Ďalšie projekty (Shrek 2 a Príbeh žraloka) začali postupne odhaľovať jasný koncept štúdia baviť viac dospelých z hľadiska obsahu, a ich deti v rámci predkladanej formy. Až prišiel Madagascar a štýl mierne zmenil, keď bolo detských námetov zrazu viac, ako hocikto iný čakal.

Majú obe štúdia vytýčené pre svoje filmy približne rovnaký štýl? Ťažko povedať. Keď sa povie Pixar, môžete sledovať čoraz väčšiu snahu o zábavu pre dospelých i nasadzovanie príslušných tém. Táto línia jasne vrcholí Rodinkou úžasných a má pokračovať aj budúci rok projektom Ratatouille (ktorého teaser sa už povaľuje na internete, takže si ho schválne pozrite). Lenže Pixar je čiastočne ovplyvnený aj čachrami s Disneym a nie málo. Bolo zrejmé, že čím bude spolupráca štúdia priamo s Disneym väčšia, tým by mali byť projekty skôr detskejšie. Takže do budúcnosti sa mohlo zdať, že po Rodinke úžasných preradí Pixar na vyšší stupeň a s Ratatouille nastúpi hádam aj nová sorta animákov. Lenže Disney napokon Pixar kúpil a to sa odráža aj na samotných projektoch. Ohlásený (resp. niekoľkokrát zrevitalizovaný) je už Príbeh hračiek 3 a aj ďalšie plány odhaľujú skôr mierne brzdenie potenciálu Pixaru. Osamostatnenie by mohlo priniesť oprostenie od detských námetov, takto je zrejmé, že sa ešte budú objavovať aj naďalej.

Pri DreamWorks hral kľúčovú rolu dlho dospelý divák, či to bol už AntZ alebo aj dvojica Shrekov (určite si pamätáte, že smerovanie bolo jasne potvrdené aj u nás, keď prvý diel išiel v roku 2001 iba s titulkami). Aj Príbeh žraloka s mafiánskym prostredím mohol osloviť dospelých, ale popri nich sa čoraz viac tlačili tínedžerské prvky (potvrdené pre zmenu aj českým dabingom doslova narvaným slangom, ktorému nie všetky deti mohli rozumieť). Madagascar bol už miestami infantilný a viac pomrkával na deti, ako na dospelých. Ako by si DreamWorks uvedomil fakt, že popri dospelých divákoch a celých rodinách sa treba zamerať aj na deti... Také smerovanie však môže byť do budúcnosti zradné, najmä keď chce mať animák každé štúdio.