PROFIL: MATT DILLON

Matthew Raymond Dillon sa narodil 18. 2. 1964 v New Yorku v znamení Vodnára. Má ďalších piatich súrodencov (brat Kevin sa venuje herectvu, ale s menším úspechom a prevažne v televízii). Ešte počas štúdia na Hommocks Junior High School ho objavil „hľadač talentov“ (práve keď blicoval). Jeho prastrýko vymyslel komiks Flash Gordon.

V osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v Hollywoode vládla tlupa nádejných a mladých budúcich hviezd mužského pohlavia. Do tejto neukotvenej „svorky pubertiakov“ patrili Tom Cruise, Ralph Macchio, Emilio Estevez, Patrick Swayze a ďalší. Jediný filmár dokázal obsadiť túto pestrú partiu do spoločného filmu, Francis Ford Coppola v Outsideroch (1983). Dillon si neskôr zahral aj v ďalšej Francisovej réžii, v Dravých rybách. Obidva filmy vznikli podľa románov Susan E. Hintonovej, pričom Matt hral aj v treťom, ale už nie v réžii Coppolu ale Tima Huntera – Tex.

V tomto desaťročí sa Dillon sústredil na to, na čo mal talent a vzhľadom na svoj vek i právo. Nerozvážnych mladíkov s problematickým správaním, ktorí nemajú záujem včleniť sa do šedivého davu, čo sa ale nezaobíde bez následkov.  Okrem spolupráce s megahviezdami (v špionážnom trileri Terč Arthura Penna - Bonnie & Clyde - stvárnil syna Genea Hackmana, pokojného otca rodiny, v skutočnosti ale  bývalého špióna, na ktorého začnú doliehať hriechy tajnej minulosti) hral aj na broadwayských doskách; po boku Wesleyho Snipesa a Vinga Rhamesa sa predstavil v hre „Zimní chlapci“. S 80. rokmi sa rozlúčil štýlovo, nízkorozpočtovými Narkomanmi Gusa Van Santa hral vodcu drogovej bandy. Narkomani boli pokladaní za jeho comeback po období stagnácie, ale netrval dlho.

S príchodom nového desaťročia a odchodom Mattovho problematického veku ale nastala doba, kedy sa nedokázal začleniť do žiadnej škatuľky, ktorú mu ponúkal Hollywood. Hral síce po boku krásnych žien (s Nicole Kidmanovou v Zomrieť pre... Gusa Van Santa) a v snímkach vtedy začínajúcich terajších režisérskych legiend (Golden Gate Johna Maddena alebo Mr. Wonderful Anthonyho Minghellu), ale nebolo to ono. Filmy odplavil čas a Dillonove výkony s nimi.

Aj keď sa zdalo, že v tomto desaťročí ho zo šera diváckeho nezáujmu nedokáže vytiahnuť ani režijne debutujúci herec Kevin Spacey v trileri Albino Alligator, už rok nato, t.j. 1997, nastal obrat k lepšiemu. Nie, že by decentná komédia Franka Oza In & Out bola ktovieaké veľdielo, ale i tak zaujala a to vďaka dvom veciam. Originálnemu scenáru (idete sa ženiť a zrazu o vás bývalý žiak, toho času Oscara preberajúci herec prehlási, že ste gay) a sympatickým hereckým obsadením. Vedľa Kevina Klinea a Joan Cusackovej sa Matt Dillon ako fúzatý hollywoodsky herec Cameron Drake rozhodne nestratil.

V roku 1998 ho režíroval John McNaughton v dusnom erotickom trileri Divoké hry. Ako floridský profesor Sam Lombardo je svojimi študentkami (Neve Campbellová, Denise Richardsová) obvinený zo sexuálneho zneužívania. Do akcie sa zapája niekoľko postáv (detektív Kevin Bacon, advokát Bill Murray) a šokujúce prekvapenia na nás tvorcovia nachystali až do záverečných titulkov (vrátane). Snímka sa ale najviac preslávila bozkom Neve s Denise a  horúcou scénou švédskej trojky Dillon / Campbellová / Richardsová.

Opačný typ postavy, komediálnej, stelesnil v bláznivom hite bratov Farrellyovcov Niečo na tej Mary je. Tu si s chuťou strihol nádherne slizkého súkromného detektíva Pata Healyho, ktorého si najme Ben Stiller, aby našiel jeho školskú lásku (Cameron Diazová), pričom nakoniec sa do nej zamiluje aj on sám. Harald Zwart mu následne v produkcii Michaela Douglasa ponúkol rolu barmana Randyho, jedného z troch mužov (ďalej John Goodman a Paul Reiser) zamilovaných do femme fatale Jewel (Liv Tylerová), ktorá si s nimi zahráva až za hranicu vraždy a krádeže DVD v čiernej komédii Začalo sa to jednej horúcej noci. To najlepšie malo ale pre Matta ešte len prísť.

Režijne debutujúci scenárista Paul Haggis vzbudil svojou (proti)rasistickou mozaikovou skladačkou Crash vlnu záujmu a nenápadná snímka sa stala čiernym koňom sezóny 2005 so šiestimi nomináciami na Oscara, pričom nominovaný bol aj Dillon v kategórii najlepší mužský herecký výkon v podpornej úlohe. Aj keď divácka obec sa rozdelila na dva tábory (ten prvý bol strhnutý, druhý hovoril o prázdnej bubline, ktorá sa na niečo hrá), faktom je, že pre Matta Dillona to bola strela do čierneho. Film bol o.i. zaujímavý už tým, že nám predstavil postavy, ktoré sa chovajú rasisticky, ale skutočnosť je vo vyhrotenej situácii úplne opačná, kým tí, ktorí im ich rasistické postoje vyčítali, sa na konci ukážu ako skrytí a o to nebezpečnejší rasisti. Mattova rola rasistického policajta, ktorý  má doma chorého otca a v práci problémy s novým kolegom (Ryan Phillippe), sa postarala o jednu z vrcholných scén snímky – horiacim autom.

A zdá sa, že Matt Dillon sa do filmovania vo chvíli, kedy preskočil štyridsiatku, oprel z plných síl. Už vie, čo chce a čo mu na plátne pristane najviac (a my sa tvárime, že sme nevideli jeho hranú disneyovku s Lindsay Lohanovou Herbie). Ako režisér zatiaľ nezaujal (Mesto duchov s Gérardom Depardieuom), ale i tak začína byť čoraz zaujímavejšou osobnosťou. Výnimkou nieje ani novinka, s ktorou k nám prichádza na plátna kín. V kladne hodnotenej dráme Benta Hamera (Poviedky z kuchyne) Factotum sa predstavuje ako prepitý a prefajčený  spisovateľ Charles Bukowski alias jeho alterego Henry Chinaski. Pozitívne recenzie vs. jednomiliónový rozpočet z nórsko-americkej koprodukcie ukazuje, že už usadenému Dillonovi to vo veľkých filmoch vlastne ani nepristane a že je ho v nich škoda.