|
KULIČKY |
KULIČKY |
Poviedkový film s guľatým názvom je režijným debutom Olgy Dabrowskej. Doteraz sa venovala najmä dokumentom, ako pomocná režisérka spolupracovala napríklad na filmoch Mňága Happy End (1996) a Knoflíkáři (1997). Stojí za námetom k Samotárom (2000), kde sa spolupodieľala aj na scenári. Jej prvý vlastný film má byť o partnerských vzťahoch, so zameraním na manipuláciu mužov ženami: v niektorej poviedke viac, v inej menej, v ďalšej je to skôr už o niečom inom...
Druhá snímka Maminčin andílek je o dosť dlhšia. Ide sčasti aj o pohľad na život adolescentov. Na ich opis mi dovoľte použiť výraz postavy profesora z filmu Gympl: „nezajímá je nic!“ Nazrieme do života slobodnej matky (Marta Vítů Klára - Klára Botková) a jej dcéry, tínedžerky Angely (Tereza Nvotová). Ich jedinečný vzťahu „naruší“ istý muž (Petr Jeništa)... Angela to mladému pánovi „nandá“, ako sa patrí. Zadanie – manipulácia mužom zo strany ženy – splnené. Kto ale obišiel horšie: on či ona, je na zváženie...
Herci sú veľmi dobrí, Tereza – ako vždy nezabudnuteľná a uveriteľná, aj jej česko-slovenčina je fajn. V spracovaní možno nebolo nevyhnutné zachádzať aj do rodiny vedľajšej postavy, a sústrediť sa iba na tie hlavné. Tiež by sme sa zaobišli aj bez scény v škole.
|
|
Kým po prvej jednohubke (Svatba) má mať človek pocit, že manželstvo je zlatá klietka, tu režisérka akoby svoj názor zvažovala. Možno by bolo lepšie mať vo vzťahoch jasne zadefinované úlohy a ich obsadenie...
Tretia poviedka Mravní imperativ sa začína rozhovorom dvoch kamarátok Ivy (Natálie Drabiščáková) a Lady (Marika Procházková). Lada sa kamarátke sťažuje, že si nemôže nájsť partnera, a tak ju Iva zoberie na stretnutie katolíckej mládeže – do tzv. „spolča“. Lada si okamžite všimne sympatického katolíckeho kňaza (Jiří Vyorálek)... Mravní imperativ má byť zrejme najveselšou časťou Kuličiek, ale nie všetci diváci sa budú smiať a súhlasne pokyvkávať hlavou. Mierne sa odvážim namietať, že niekoho sa to môže aj dotknúť... Cítiť tu posmievanie sa zo životného štýlu kresťanov, ktorí sú zobrazení dosť nelichotivo (mám na mysli jednotlivcov zo „spolča“) a niektoré scénky sú prehnané. Keď kňaza pošle jeho nadriadený biskup na „prevýchovu“ do rodiny evanjelického farára (čo už samo osebe je ďalšou narážkou), prekvapuje aj tento obraz: Režisérka túto rodinu vykreslila dosť prostoducho a trápne: dom plný detí, uprostred toho huriavku si otec rodiny pripravuje kázeň, na základe čoho katolícky kňaz „pochopí zmysel celibátu“. Groteska, ale veľmi úbohá, trápna a nemiestna...
Našťastie, neostane iba pri irónii, ale vraciame sa aj k hlavnej téme. Ide o neľahkú situáciu, do ktorej sa kňaz dostal, pričom vôbec nemusí ísť o fiktívny príklad... Našťastie, režisérka z kňaza neurobila zbabelca (lebo po tej prehliadke výsmechu som už iné ani neočakávala...), ale nechala ho zachovať sa, vzhľadom na situáciu, správne. Mravný imperatív splnený – alebo nie..?
|
|
V poslednej poviedke Pomalu, ale slábnu, si Olga Dabrowská predsa len získala moje sympatie: Na krátkom časovom úseku a s málo dialógmi dokázala dojemne zobraziť vzťah dvoch starých ľudí. Ide síce o vážnu tému: privlastňovanie si jedného druhým, napriek tomu sa na nich pozeráte láskavým pohľadom. Opäť platí, že inšpiráciou bol zrejme „sám život“. Poetické prepojenie s mladou generáciou predstavuje tiež zaujímavý odkaz. Poviedka pekná, hrob čistý, guličky hodené, epilóg jasný...
Kuličky hovoria o paradoxoch vo vzťahoch a všeobecne o živote. Pokrytá je celá jeho línia: detstvo, mladosť, zrelosť a staroba. Kuličky sú dobré v tom, že po každej z nich nasledujú tri bodky. A nech si vyložíte odkazy poviedok akokoľvek, vždy môže platiť, že to bolo mienené presne opačne.
Kuličky (ČR, 2007, 90 min)
Námet, scenár, réžia: Olga Dabrowská. Kamera: Diviš Marek, David Čálek. Strih: Krasimira Velitchková. Hudba: Stefan Valdobrev, Petr Kulísek a Čerti ve stodole. Hrajú: Tereza Nvotová, Petr Jeništa, Marta Vítů Klára - Klára Botková, Jiří Vyorálek, Marika Procházková, Natálie Drabiščáková, Josef Vystrčil, Libuše Balounová
