KRAJINA MEDU

Sladký a krutý, taký je dokumentárny film od režisérskej dvojice Tamara Kotevska a Ljubomir Stefanov, sledujúci život včelárky Hatidze Muratovej. Krajina medu so silným odkazom bola ako prvá macedónska snímka nominovaná na Oscara za najlepší dokumentárny a aj za najlepší cudzojazyčný celovečerný titul. A oprávnene.

Hatidza, silná žena s neľahkým osudom. Žije v Severnom Macedónsku, ktoré patrí medzi krajiny s najslabšou ekonomikou. Býva v chatrči so svojou chorou matkou o ktorú sa musí starať. Zároveň pracuje ako jedna z posledných včelárok, ktorá chová včely „na divoko". Potom med chodí predávať do blízkeho mesta Skopje. Tento pokojný život končí s príchodom nových tureckých susedov, ktorí sú len začiatkom veľkých zmien v jej živote.

Včela, malé stvorenie, ktoré zabezpečuje veľké veci, presne tak ako Hatidza. Vo filme sledujeme s akou láskou a pokorou pristupuje k týmto tvorom. Nevykorisťuje ich, necháva ich žiť prirodzeným spôsobom a berie si len toľko, koľko potrebuje. Nikdy nie viac. Vďaka tomu jej včely prosperujú a jej med je kvalitný a liečivý. Cení si život každej včely, pretože chápe, že bez nich by nemala peniaze a bez peňazí by sa nemala ako postarať o svoju matku. Lenže ako film ide ďalej, tak vidíme, že včely nie sú len zárobková činnosť. Hatidza nám ukazuje, že bez nich by sme neboli ani my. Keby vymreli včely, boli by sme odkázaní len na pár splodín, ale po nejakom čase by sme začali chradnúť a postupne by sme umierali. Treba si jednoducho vážiť život, nech je akýkoľvek.

Hatidza je slobodná a bezdetná vďaka dávnemu rozhodnutiu jej nebohého otca, že svoju dcéru nevydá za nikoho. Dopad tohoto rozhodnutia pocíti až po príchode nových susedov – rodinou s veľkým počtom detí. Žijú tak ako sa dá, v krajine s vysokým percentom nezamestnanosti. Chovajú dobytok, no ten im nevynáša natoľko aby dokázali zabezpečiť svoje deti. Preto sa Hatidza rozhodne im pomôcť a naučí ich ako chovať včely. Má len jednu prosbu, aby neboli príliš chamtivý a nebrali včelám všetok med, inak môžu ich včely zaútočiť na tie jej. Avšak sused Hussein pri vidine veľkého zárobku zoberie včelám úplne všetko...

Popri týchto udalostiach sledujeme veľmi dojímavý vzťah matky a dcéry. Hatidzina matka už dlho nevyšla z chatrče a cíti, že jej koniec sa blíži. Ľutuje, že nemohla dať dcére lepší život a každý deň si praje aby umrela, nech nie je viac ťarchou pre svoju dcéru. Hatidza sa o ňu stará s láskou a veľmi si váži svojej matky. Starostlivosť o ňu berie ako protislužbu a vďaku za to, že jej dala život. Táto úprimná láska zasiahne asi každého diváka.

Krajina medu nie je len dokumentárny film. Dáva nám akúsi pomyselnú stopku v našich rýchlych životoch, kde si nevšímame nič okrem nás. Ukazuje nám ženu, ktorá sa teší zo života. A je to úprimná radosť, nie naoko. Na druhej strane je jej sused, ktorý ako keby nám nastavuje zrkadlo. Pozeráme sa na neho a vidíme naše vlastné nedostatky, naše povahové črty. A Hatidza? Hatidza je iná. Je dobroprajná, nesebecká, úprimná a až príliš dobrá na krajinu v ktorej žije. Ľudia sa snažia jej dobrotu zneužiť a ona len ticho sedí a prijíma to. Máte chuť počas toho filmu kričať, rozčuľovať sa nad ľudskou nenásytnosťou. A o tom to práve je. Toto sa deje každý deň v akejkoľvek forme a nič sa s tým nedá urobiť. No, je len na vás ako to prijmete. S pokorou? Alebo s hnevom?

Počas celého filmu sledujeme podmanivé kamerové kompozície dvojice Fejmi Daut a Samir Ljuma, ktoré nás vtiahnu do vnútra drsného Balkánu. Zábery zachytávajúce ľudskú krutosť sa striedajú s náhľadmi na krásnu vyľudnenú krajinu zaliatu slnkom. Celé je to vyvážené a spracované tak, aby ničoho nebolo príliš.

Celovečerný debut dvojice dokumentaristov Krajina medu zbiera úspechy skoro na každom filmovom festivale. Dokument ktorý zachytáva symbiózu človeka a prírody v modernom svete patrí medzi výnimočné diela s touto tematikou. Filmári strávili s Hatidzou tri roky a nakrútili viac ako 400 hodín materiálu. Napríklad je zaujímavé, že po celú dobu filmovania prespával celý štáb v stanoch. Sami tvorcovia povedali, že žiť v kraji bez elektriny, tečúcej vody a asfaltových ciest bolo naozaj náročné. Avšak to čo nakrútili, stálo za to.

Svedectvo o tom, že máme milovať život. Že každá bytosť, aj keď je to "len" včela, je potrebná a nenahraditeľná. A hlavne to ako budeme žiť, či so sebectvom a zaslepením alebo s úsmevom a radosťou, si vyberáme sami.

Honeyland (Republic of North Macedonia, 2019, 89 min.)
Réžia: Tamara Kotevska, Ljubomir Stefanov. Scenár: Tamara Kotevska, Ljubomir Stefanov. Účinkujú: Hatidze Muratova, Nazife Muratova, Hussein Sam ...