7.0

Filmová recenzia

Uprostred prevratných zmien, ktoré zasiahli (priestorom i kultúrou) izolované ostrovy Vychádzajúceho slnka sa odohráva príbeh muža, ktorý v sebe našiel dušu bojovníka. Iný muž, obdivovateľ Kurosawovej perfektnosti, sa snaží nájsť vlastné kvety dokonalosti...

V poslednej tretine 19. storočia sa svet otriasal veľkými zmenami. Staré koloniálne mocnosti na čele s Britániou sa pomaly klonili pod ťarchou svojej staroby a k aktivite sa prebúdzali nové, energické štáty. Cisárske Nemecko a Spojené štáty, napríklad. A tiež Japonsko. Klasické, feudálne Japonsko uzavreté v dobrovoľnej izolácii sa dlhodobo zmietalo v aristokratických sporoch. Vláda Šógunov a silných samurajských rodín držala krajinu v stáročnom usporiadaní. Až reforma meidži, ktorou nový cisár zmietol samostatnosť a odpor rodovej šľachty a nastolil centralistickú vládu, otvorila krajinu dôležitým zmenám. Zhodou okolností bol tento silný (a dejinne nevyhnutný) moment okorenený nástupom priemyselnej revolúcie a umocnil tak rozpor medzi starým a novým.

Práve tento zaujímavý moment si vybrali scenáristi (okrem iných aj režisér Zwick) ako nosnú kulisu pre svoj príbeh. Zwick, znalý histórie, pochopil, akú silu tento kultúrny a hodnotový stret ponúka. Rastúce mestá, konfrontácia kimona a fraku, dravej podnikavosti so stálosťou hodnôt. Iste, je pravdepodobné, že Posledného samuraja išlo nakrútiť aj bez Američana v hlavnej úlohe a bez Cruisa, či niekoho podobného. Žiaľ, mal by pravdepodobne tretinový rozpočet a problémy s distribúciou. Na druhú stranu Zwick pochopil, že (komerčne atraktívny) príbeh Američana medzi Japoncami môže ponúknuť vhodný kontrast.

Prichádza preto s postavou kapitána Algrena, veterána indiánskych vojen, ktorý bol ako člen Custerovskej armády (prvé z otrepaných klišé) svedkom viacerých krutých masakrov a ktorý teraz zaháňa démonov pohárom whisky. Vnútorne zdevastovaného Algrena posiela do Japonska, aby na ňom dokumentoval silu tradície, morálneho kódexu a cti. Dovolím si odkloniť sa od príbehu jednou poznámkou: Myslím, že práve v tomto momente film najsilnejšie zlyháva. Ak chcel byť niečím viac ako Patriotom 2, nemal sa nechať zlákať ľahkou cestou: Cruise - kavalerista, ktorý sa stane "tigrom" a posledným samurajom je nielen klišé, ale aj nedopovedanie myšlienky. Cruise - Američan, ktorý vysvetlí Katsumotovmu synovi, že byť samurajom a žiť ako samuraj neznamená mať nevyhnutne dva meče, to by bolo čosi, na čo by sa nezabudlo.

Nevyváženosť príbehu potvrdzuje aj fakt, že zatiaľ, čo vo vzťahu Algren - Taka sa autori zdržali posteľových klišé, na záver si nenechali ujsť možnosť vsadiť Cruisovi do úst ťažké frázy a doslova všetko dopovedať (návrat k Take).

Späť k filmu. Už v prvých obrazoch môžete získať predstavu o tom, čo vás čaká. Na jednej strane veľmi pekná kamera so zmyslom pre kompozíciu a detail (všimnite si slnko, ktoré je prekryté mrakmi tak, že vyzerá ako japonské písmeno), na druhej strane zaujímavý príbeh a na tretej strane - poslabší Cruisov herecký výkon. Či už je to výborným castingom a hereckou zručnosťou jeho okolia, či tým, že skutočne nevie hrať, v každom prípade jeho opilecké stavy, smiech a ďalšie emócie vyznievajú mimoriadne nepresvedčivo. Omnoho lepšie to vyznieva v "ľahkých scénach" typu jazda na koni, alebo hrdinské zdvíhanie sa z blata. Na margo "ľahkých scén" treba priznať, že réžia a kamera odviedli kus poctivej práce a hromadné bojové akcie patria k tomu najlepšiemu vo filme. Dynamická kamera dokáže zastihnúť virvar boja muža proti mužovi a následne prejsť do širokého záberu bez toho, aby ponúkla šialený strih v ktorom nepoznáte kto je kto, a ani sa nezníži k patetickým a melodramatickým obrazom ospevujúcim smrť na bojisku ako vrchol diania.

Na druhú stranu, občas sa z porcie patetizmu predsa len odkrojí riadny krajec (najmä v dialógoch s Cruisom) a aj razantnejšie strihačské nožnice by poslúžili dynamickejšiemu spôsobu rozprávania. Pre to pomalé, dôstojné odhaľovanie vecí a javov (á la Kurosawa, alebo Leone) predsa len autori filmu (zatiaľ) nedozreli.

Celkové hodnotenie mi vychádza na príkladne urobený, remeselný film, ktorý svoj rozpočet poctivo preniesol na plátno. Ak by sa zaujímavo postavený príbeh trochu "vyčistil", hlavnú úlohu by dostal ktosi napr. Deppovho rangu, mohlo ísť o nadpriemerne dobrý historicko - dobrodružný film. Ale ani to čo uvidíte v kine, nie je málo.

The Last Samurai (USA/Nový Zéland, 2003, 144 min.)
Réžia: Edward Zwick. Scenár: John Logan, Marshall Herskovitz, Edward Zwick. Kamera: John Toll. Hudba: Geoff Zanelli, Hans Zimmer. Hrajú: Tom Criuse, Billy Connolly, Tony Goldwyn, Timothy Spall, Ken Watanabe, Hiroyuki Sanada.