|
PARALELNÉ SVETY |
PARALELNÉ SVETY |
Paralelné svety je romantická sci-fi vložená do zaujímavého univerza. Má sľubný námet, pútavý vizuál a spočiatku máte chuť objavovať, ako dva svety k sebe pripojené hore nohami môžu fungovať. No potom príde séria scén, ktorá snahu tvorcov zhatí a zrazu sa rútia takmer k hranici priemeru.
Dvaja hrdinovia zasadení do odlišných svetov sa poznajú už od detstva. Adam je z chudobného sveta tam dole (z jeho pohľadu), Eva je pekná slečna, ktorá žije tam hore. Stretli sa raz v horách a on na ňu nemôže zabudnúť. Keď sa po takmer tucte rokov stretnú opäť, Adam sa rozhodne konať a bojovať za svoju krásnu známu, aj keď je zrejmé, že prechody medzi svetmi nie sú vítané a prekročenie môže narušiť určitý balans. Ale srdcu nerozkážeš a pre Adama niet cesty späť. Chce byť už konečne s ňou.
|
|
Prvá tretina je veľmi dobrá, pretože môžeme odhaľovať jednak dobrý nápad a aj solídne spracovanie fungovania dvoch svetov. Nádherné scenérie (hory osvietené slnkom a scény vo výšinách) obdivujete so sánkou dolu a prvé stretnutia hlavnej dvojice sú milé i nápadité. Je to dobrý štart a veľa sľubuje, no menej doručí. Skvelý nápad je obohatený o náznaky fungovania, vedľajšie línie či pestré postavy...
Prostredná časť je však dosť pomalá a preferuje romantiku, čo je vítaný bod pre dámy v publiku, ktoré budú držať palce rozvíjajúcemu sa vzťahu, no zrejme neteší ostatných, ktorí by predsa len radi videli viac záberov z toho krásneho sveta, jeho exteriérov a interiérov, zistili ako fungujú jednotlivé schémy, nehovoriac o fungovaní gravitácie, systému prechádzania a rôznych pomôcok, ktoré Adamovi vlastne pomohli dostať sa niekam inam. Rozsah romantickej línie, kde sa krásny svet na dlhé chvíle stráca, je neúmerný, dokonca aj na pomery milovníka žánru, akým som ja. Fandím dvojici, ale pri sci-fi tohto typu ešte viac vykresľovaniu sveta, kde sa príbeh odohráva. Zlatá Gattaca či vlaňajší Vymedzený čas, ktorý sa popri romantike nevytratil zo svojho originálneho námetu.
|
|
Čím ďalej sa v stopáži dostávame, tým viac klišé začne atakovať originálny námet i solídny vizuál. Je tu zlá, až neschopná korporácia, ktorá nedokáže hrdinov zastihnúť. Je tu množstvo nelogických častí, ktoré vás rýchlo začnú dožierať a klásť si otázky, prečo to funguje zrazu takto a nemalo to byť vlastne inak? Nehovoriac o cca 15 až 20 minútach záverečnej pasáže, kde sa skrátka scenáristi rozhodnú dej čo najrýchlejšie ukončiť a prídu záverečné titulky. A to je všetko?? To z takého zaujímavého sveta nedokážu autori namiešať viac ako iba sľubnú sci-fi, ktorú neskôr zhatí naťahovaná romantika, troška akcie a chuť mať už celý príbeh z krku? Takto Paralelné svety pôsobia. Darmo sa snaží Kirsten Dunst hrať femme fatale, kvôli ktorej je Jim Sturgess ochotní preskočiť do iného sveta. Sturgess hrá solídne, postupom času mu veríte jeho cit ku Kirsten a túžbu prekonávať veľké prekážky. Ale to nestačí.
Opäť sa raz potvrdzuje fakt, že jeden dobrý nápad, dvaja dobrí herci (a solídny tím tvoriaci dobré triky či pôsobivú hudbu) nedokážu udržať pozornosť divákov 108 minút, keď sa s pribúdajúcou stopážou každé pozitívum otupí. Dobrý nápad zahlušia slabé zákonitosti, vizuál sa ošúcha či vytratí a tá idea zo začiatku, hoci silno romantická, nestačí na jeden film. Je to škoda, potenciál na osudovú sci-fi tu bol.
VYPOČUJTE SI ZVUKOVÚ RECENZIU
Upside Down (Kanada/Francúzsko, 2012, 107 min.)
Réžia: Juan Diego Solanas. Scenár: Santiago Amigorena, Juan Diego Solanas. Kamera: Pierre Gill. Strih: Dominique Fortin, Paul Jutras. Hudba: Benoit Charest. Hrajú: Kirsten Dunst, Jim Sturgess, Jayne Heitmeyer, Neil Napier, Larry Day, Timothy Spall, Stella Maeve, James Kidnie
