PARÍŽ-MANHATTAN |
PARÍŽ-MANHATTAN |
„Talent je šťastie. To, čo sa v živote cení, je odvaha.“ Tento výrok Woodyho Allena oslovil mladú francúzsku režisérku Sophie Lelloucheovú, veľkú ctiteľku diel slávneho amerického herca, scenáristu a režiséra najmä preto., že aj jej chýbala pri vstupe do kinematografie odvaha. Nedostatok sebadôvery sa prejavoval v tom, že hoci už v roku 1998 spolupracovala so svojím (takmer) menovcom, známym francúzskym režisérom Claudom Lelouchom ( nie sú príbuzní, navyše ich priezviská sa líšia počtom spoluhlások), hoci o rok neskôr nakrútila svoj prvý krátky film a už v roku 2006 mala napísaný scenár k celovečernej snímke, debutovala až o šesť rokov neskôr. Jej celovečernú hranú prvotinu Paríž – Manhattan prinesie do slovenských kín od 4. apríla distribučná spoločnosť Film Europe.
V neustálom kolotoči udalostí, pochybností, dohadov a špekulácií nachádza oddych iba pri filmoch Woodyho Allena, ktoré za pätnásť rokov pozná naspamäť a pokladá za liek na všetky bolesti, čo odporúča – raz úspešne, inokedy menej – aj svojim zákazníkom v malej lekárni. Zaujatá životmi iných, takmer si nevšimne, že aj okolo nej sa krútia dvaja nápadníci: šarmantný a trochu tajomný zvodca Vincent a „pesimistický šťastlivec“ Victor (Patrick Bruel, nar. 1959), fatalista stojaci oboma nohami pevne na zemi, ktorý nevidel ani jeden Allenov film. Napokon, jeho zamestnaním je inštalovanie alarmov. Pre ktorého sa Alice, podľa režisérkiných slov „optimistická nešťastnica“, rozhodne?
Film Paríž – Manhattan je označovaný ako romantická komédia, no svojou štruktúrou a poetikou narúša jej žánrové obmedzenia. Podľa slov Sophie Lelloucheovej je komédia spojením snov a humoru, pričom obe ingrediencie dávkuje veľmi opatrne. Jej debut má síce tradičný šťastný koniec so všetkým, čo k tomu patrí, ale to, čo mu predchádza, nie je klasický romantický príbeh, skôr pestrá mozaika, utkaná ako jemná pavučina zo všedných i nepredvídateľných situácií. Veľkú úlohu pritom zohráva prostredie, súčasný Paríž, ktorý režisérka chápe ako symbiózu pokoja a poézie. Atmosféra, ktorú na základe tohto obmedzujúceho pohľadu vytvára, je jednoznačne úsmevná, akoby neustále prežiarená lúčmi všadeprítomného slnka. Táto trvalá pohoda pripomína iný známy francúzsky film, sympatickú Améliu z Montmartru, na ktorú si divák určite spomenie v scéne, keď sa Alice chystá – všestranne podporovaná návštevníkmi lekárne – na neočakávané stretnutie so svojím americkým idolom.
Sophie Lellouche charakterizovala svoj debut ako „ľahký príbeh o vážnych veciach“. Šikovne odpozorovala základy komédií Woodyho Allena (najviac ju vraj ovplyvnila Hannah a jej sestry), pričom sa snažila premiestniť ich z mužského do ženského prostredia, z Manhattanu do Paríža. Výsledok je pomerne vydarený, no čo si budeme nahovárať, od originálneho inšpiračného zdroja má ďaleko. Ak sa tento film zafixuje v pamäti, potom vďaka malému mužíčkovi s veľkými okuliarmi a jeho intelektuálnym bonmotom, ktorý venoval nakrúcaniu v Paríži len hodinu zo svojho vzácneho času...
Paris – Manhattan (Francúzsko, 2012)
Scenár a réžia: Sophie Lellouche. Kamera: Laurent Machuel. Strih: Monica Coleman. Hudba: Jean-Michel Bernard. Hrajú: Alice Taglioni, Patrick Bruel, Marine Delterme, Michel Aumont, Marie-Christine Adam, Louis-Do de Lencquesaing a ďalší