|
PRÍBEH MÔJHO SYNA |
PRÍBEH MÔJHO SYNA |
Moderné dejiny registrujú vojnu v Juhoslávii, akurát my máme tendenciu zabúdať. Niektoré štáty a ľudia nie – a Sergio Castellitto sem zasadil svoj nový príbeh. Slobodná matka Gemma príde do Sarajeva so svojím synom Pietrom rozprávať mu o rodnej zemi a ako ju pred 16 rokmi opustila počas vojny. Na miestach, ktoré sa jej vryli do pamäti, si spomína ako sa zamilovala do Pietrovho otca, túžili po dieťati a ako sa im podarilo vyriešiť situáciu s následkami. Ale vojna sa blížila, zanechala stopy a rozkol v momente, keď ona zo Sarajeva utekala preč a on tu ostal...
|
|
Príbeh Gemmy je postavený na tomto princípe, využíva osvedčený spôsob retrospektívy striedaný so súčasným putovaním na rovnakých miestach. Najprv si dá pomerne načas a obsiahlo sa venuje primárne zápletke lásky Gemmy a Diega. Na štedrej ploche prvej hodiny buduje ich vzťah, kladie otázky, a nestihne ich hneď zodpovedať. Radšej sa venuje vedľajším postavám, líniám a niekedy môže byť pôsobiť máličko samoúčelne.
Príbeh môjho syna je filmom dvoch polovíc a do druhej hodiny prináša čoraz silnejšie momenty. Graduje, plynie do veľkých momentov, naplno nechá prepuknúť vojnový konflikt v Sarajeve, ale nezabúda na tému životných osudov. Potom už rezignuje na klišé peknej lásky a mení tému na už očakávaný boj o prežitie. Vzťah podrobí náročnej skúške a v posledných 35 minútach vyznieva oveľa dramatickejšie. Retrospektívne scény zaberajú naplno a práve v tom momente si uvedomíte ako ľudia prežívali, zatiaľ čo my sme prežívali prvé roky v novom štáte. Rekonštrukcia vojny je dobre kombinovaná s osudom niekoľkých ľudí a ústrednej dvojice.
|
|
Penélope Cruz je najsilnejším článkom, jej Gemma jednoznačne hrá prím, najmä v dramatických vypätých momentoch (nestratí sa ani v love story). Výkon Emila Hirscha nemusí sadnúť každému – ale vo flashbackoch je pôsobivý. Ich dramatický príbeh netradične dopĺňa moderná hudba od Nirvany či iných tvorcov.
Na prvý pohľad to vyzerá ako typická európska dráma, no v skutočnosti vás čaká pôsobivý príbeh so silným hereckým obsadením. Bod-dva stráca kvôli dĺžke, pár klišé v úvode a odbočkám, ale vo finále vás čaká silný zážitok.
Venuto al mondo (Taliansko/Španielsko, 2012, 127 min.)
Réžia: Sergio Castellitto
