SEA FEVER

V programoch áčkových filmových festivalov sa nezvyknú objavovať len špičkové filmy. Medzi očakávané novinky, špeciálne sekcie a kultové snímky sa prekľučkujú aj tituly, slúžiace výhradne na vyplnenie priestoru. Kvalita predsa musí byť vyvážená. Na festivale v Toronte bol predstavený ambiciózny projekt Sea Fever, ktorý je koprodukciou viacerých krajín a zároveň hraným debutom pre írsku režisérku Neasu Hardiman. Hodina a pol sa isto dala využiť lepšie, pretože potenciál podmorského „hororu“ zostal na papieri.

Mladá vedkyňa Siobhán sa pripojí k posádke rybárskej lode za účelom dokumentovania a štúdie anomálií medzi ich budúcimi úlovkami. Ďaleko od pobrežia a možnej pomoci ich koráb uviazne v neznámej mase, ktorá začne prenikať do útrob lode. Postupne napáda členov výpravy a Siobhán sa snaží zistiť o čo votrelcovi ide.

Menoslov filmových postáv je značne pestrý. Čerpá z viacerých kultúr a režisérka Hardiman, ktorá je zároveň scenáristkou sa snaží pomocou mien naznačiť variabilný odkazový kolorit. Netradičné meno Siobhán je írskeho pôvodu, Freya má korene v severskej mytológii, Omid je perzským ekvivalentom pre nádej. Zaujímavé? Zrejme len v lokálne v rovine scenára, v praxi úplne zbytočné.

Sea Fever nepracuje s ničím zaujímavým. Postavy môžu mať akékoľvek meno (trebárs aj Fero) a ich správanie by bolo aj tak zvláštne. Už po pár minútach začnú vyslovene iritovať svojim správaním, na čele s hlavnou postavou. Tá má v jednom momente posunutý pud sebazáchovy, poprípade od prvotného asociálneho správania chce z ničoho nič riešiť posteľné hry v uzavretom priestore lode s chalanom, ktorého pozná deň aj s cestou. Väčší zmysel dávalo mecheche obecného zastupiteľstva vo Fekišovciach.

Žánrovo je film vraj horor a sci-fi. Ak by to platilo, tak podivné chovanie postáv by sa pri horore dalo tolerovať. Lenže toho je tu ako šafránu. Jediná kvázi akčná scéna zahŕňa prasknuté očné buľvy, ale napätie a strach vo filme sú nulové. Sci-fi prvkom je kreatúra pod hladinou, o ktorej motívoch sa absolútne nič nedozvieme a keď je aj ukázaná, ide skôr o krikľavú žiža-chobotnicu, než vraždiacu beštiu alebo ďalšieho Cthulhu.

Prepadá ma neblahý pocit, že koprodukčný štáb by uvaril aj kávu bez atmosféry a chute. Potenciál zostal ozaj len na papieri, do filmu z akejsi myšlienky o ničení prírody nepreniklo absolútne nič, zato blbostí je tam za tri rybárske siete (žonglovanie s UV lampou pod mikroskopom a púšťanie prúdu do lode sú topky).

Vizuálne je film rovnako nezaujímavý a herecké výkony sú vzhľadom na postavy ťažko ignorované. Tento rok ide o druhý film z „podmorského“ subžánru, ale úprimne Eubankove Pod vodou bolo omnoho lepšie. A podobnosť s Votrelcom, Vecou či Životom zaručená.

Tri poznatky zo pozretia filmu Sea Fever, každý za jeden bod. Prvým je fakt, že pri roztržke medzi posádkou lode a Siobhán ohľadom šírenia/nešírenia „nákazy“ sa v mysli pripomenie súčasná situácia vo svete. No vzhľadom na to, kedy bol film nakrútený nejde o zámer, ale čisto o náhodu. Číslo dva: áno, aj na takých prestížnych festivaloch, akým IFF Toronto je sa nájdu vyslovene zbytočné sračky. A tretí je skôr odporúčaním a osobným želaním – prečítanie tejto recenzie by malo byť jediným časom, ktorý Sea Fever venujete.

Sea Fever (Írsko / USA / UK / Švédsko / Belgicko, 2019, 95 min.)
Réžia: Neasa Hardiman. Scenár: Neasa Hardiman. Hrajú: Connie Nielsen, Hermione Corfield, Dougray Scott, Olwen Fouéré, Jack Hickey, Ardalan Esmaili, Dag Malmberg, Elie Bouakaze