MOONFALL

Už pri druhom Dni nezávislosti som mal podozrenie – Roland Emmerich už na to nemá a vykráda sám seba. Majster katastrofických filmov či sci-fi, kde sa ničí, zaplavuje či doslova láme Zem sa blysol hitmi ako Deň nezávislosti, Deň po tom a aj 2012, no v posledných rokoch sa skôr trápi. Hoci dostane vždy nový nápad ako našu planétu opäť začať likvidovať, už to nie je také nevídané predstavenie ako kedysi.

Platí to aj pre Moonfall s jasnou premisou – Mesiac sa začne vymkýnať svojej obežnej dráhe a hrozí, že nám padne na Zem. Keďže sme spätí s týmto vesmírnym telesom, dá sa očakávať, že hocijaká odchýlka je záruka prírodných katastrof typu záplavy a čím bližšie môže byť Mesiac k Zemi, tým skôr začnú padať aj asteroidy. A kopa iných spôsobov ako môže Emmerich nasadiť plejádu trikov a nútiť hrdinov ku krkolomným jazdám. To všetko dostaneme a ešte veľa vecí navyše, od prvej štvrtiny sa rozvíja teória, čo ak nie je mesiac vesmírne teleso, ale nebodaj megaštruktúra.

Nie je to megaspoiler a tvorcovia s ním prídu pomerne skoro. Emmerich sa tak snaží vymaniť z klasickej škatuľky „ničím Zem, lebo príroda sa zbláznila“ a mieša obe línie využívané inde. Možno preto je deštrukcia niekedy taká fádna – keď sa dovalí prvá záplavová vlna na Los Angeles, pôsobí to ako desiaty raz videná akčná sekvencia.

Režisér dokáže ničiť vo veľkom, no chýba mu expozícia na drvenie áut, lodí, mrakodrapov či predmestí. V Godzille (1998) či Dni po tom bol čas aj na prípravu, ale tu sa ide k veci. Iste, môže to byť nutnosť súčasnej doby, kedy divák nemá veľa trpezlivosti, ale film sčasti trpí.

Osobne sa mi začali páčiť nadnesené sekvencie v druhej polovici kvôli dvom aspektom: jednak Roland skúsi nové triky a najmä šermovanie s gravitáciou vytvára dobré možnosti. Finálna tretina venovaná prieskumu Mesiaca naplno vysvetlí pár udalosti. Niektoré idey sme videli, sú zakomponované celkom umne a nenudia.

Máte oči na stopkách, ste zvedaví na dôvody, prečo sa Mesiac „zbláznil“. Ako to býva vo filme s veľkým zvratom, časť divákov mávne rukou („pekná blbosť!“), iná bude spokojná (prečo nie, môže byť). Osobne sa radím skôr do druhej kategórie a scény vo vesmíre sú akceptovateľné, slušne zrežírované a majú konečne slušné napätie. Bolo by super, keby sa film odohrával iba tam.

No 131-minútový kolos potrebuje hercov rôznej kvality a kvantum vaty. S nimi sa film neraz vlečie, máme dve rozbité rodiny, ktoré sa pokúšajú autori opravovať v kľúčových momentoch. Syn astronauta, ktorý mal byť hrdinom, trpí a búri sa po svojom – no keď pôjde do tuhého, potvrdí správnu DNA. Manželka chlapíka v armáde, ktorá sa zrazu stane šéfkou NASA, rozdá previerky na počkanie.

Osobitá kapitola je nerd KC Houseman so šialenými teóriami o megaštruktúrách. Láka pozornosť, chce dokázať niečo veľké, a keď príde správna chvíľa, spanikári. Ale ak vnímame celé dianie jeho naivnou optikou, získa iný rozmer a poviete si, že táto línia z nuly hrdinov do filmu výborne zapadla.

V druhej polovici sa snaží Emmerich striedať scény na Zemi a vo vesmíre, vzniká mu riadny kontrast. Hore je potenciál a dávate pozor, dole je umelé naťahovanie adrenalínu cez prepady, nehody alebo aj sprievodnú deštrukciu. Keď príde extrém, že počas padajúcich meteoritov sa šmýka partia v aute na snehu, je to popcorn na efekt, ale nie je príliš dlhý a zabavíte sa. Škoda, že ich nie je viac a o náhodách nehovorím.

Áno, je ťažké prísť po 6 týždňoch od Don’t Look Up s podobným námetom, hoci v inom žánri. Pri režisérovi s takou minulosťou viete do čoho idete, aj sa správne naladíte (Poďme ničiť Zem) a dostanete aj extra porciu polokonšpiračných teórií, ktoré do diania zapadnú.

Originality je málo, znalci nájdu kus hudby Interstellaru, kamerové nálety z Elysium a najviac z vlastnej tvorby Emmericha. Je to omieľaný priemer už podľa ukážok, no stále som čakal viac. A trošku dostal – v IMAX vás film dobre ohluší a kto si doplatí 4DX, dostane riadnu nádielku efektov, presne na túto sálu je film stavaný. Asi tam má najväčší zmysel ísť – zobrať ho ako atrakciu a scenár do detailov neriešiť. Každopádne, určite lepší film ako Deň nezávislosti 2 či Geostorm.

PS: Pri sledovaní filmu v IMAX ci 4DX, si môžete pripočítať pol boda

Moonfall (UK / Čína / USA, 2022, 130 min.)
Réžia: Roland Emmerich. Scenár: Roland Emmerich, Harald Kloser, Spenser Cohen. Hrajú: Halle Berry, Patrick Wilson, John Bradley, Charlie Plummer, Michael Peña, Carolina Bartczak, Zayn Maloney, Ava Weiss, Hazel Nugent, Chris Sandiford, Jonathan Maxwell Silve