STAR TREK: NEZNÁME SVETY 2

S výnimkou Star Trek Picard sa táto známa sci-fi franšíza nevie úplne vymaniť z minulosti. Minimálne teda chronologicky. Už od uvedenia seriálu Enterprise sa stále len vraciame do minulosti – vo filmoch J.J. Abramsa, v Discovery a aj v jeho spin-offe Star Trek: Neznáme svety. Taj ten nám totiž ukazuje Kirkovu Enterprise, ale pár rokov predtým, ako si do kapitánskeho kresla zasadol charizmatický hrdina. V kresle sedí kapitán Pike, ktorého tu stvárnil Anson Mount a to všetkých doterajších tvárí táto Pikeovi sadla najviac.

A to hlavne v čerstvo skončenej druhej sérii, ktorá sa už úplne odpútava od Discovery a taktiež od toho, čo je pred Pikeom. Pretrhnúť predchádzajúce väzby a hodiť za hlavu to, čo každý fanúšik očakáva, že sa aj stane, je dobrým krokom, ktorý dáva autorom slobodu v tom rozprávať nové príbehy, čo v druhej sérii naozaj využili. V niektorých prípadoch to vyšlo, v iných nie. Po skončení série si poviete, že to nebol márne strávený čas, no aj tak si na niektoré epizódy už ani nespomeniete. A je tu aj jedna, na ktorú si spomeniete, ale nie v dobrom.

Takže aj keď sa druhá séria Neznámych svetov relatívne podarila, na špičke jazyka vám zostane trochu horká pachuť. Možno nie zo sklamania, asi skôr z nenaplnených očakávaní a nevyužitého času. Najdlhšia epizóda série je venovaná vesmírnemu muzikálu, kde postavy riešia svoje dilemy spevom, čo pôsobí veľmi nadbytočne. No a hneď ďalšia epizóda je zase veľmi uponáhľaná. Finále konečne prináša veľké stávky a reálnu hrozbu, kedy sa o postavy začínate báť, no zatiaľ to nikam nevedie. Druhá séria končí cliffhangerom, čo je dnes už trochu lacný trik.

Ale ako sa k tomu finále vlastne dostaneme? Desiatka epizód nepôsobí zbytočne nafúknuto, aj keď je pravda, že sa ten čas dal využiť aj lepšie a už spomínaná muzikálová epizóda tu nepôsobí dobre. Už samotný začiatok ale naznačuje, že toto bude trochu rozporuplná jazda. Prvá epizóda je veľmi vlažná. Snaží sa navodiť ťaživú atmosféru, nechýba akcia, ale v konečnom dôsledku dosť vyšumí do prázdna, lebo len opakuje niečo, čo sme tu mali mnohokrát predtým, ale už aj lepšie. Zato hneď druhá epizóda zahadzuje akciu, zahadzuje vesmír a je najlepšia v celej sérii.

Je to vlastne komorná právnická dráma a najlepšie na nej je, že aj keď je súčasťou sci-fi seriálu, je o našej súčasnosti teraz a tu. Toto vždy bola sila Star Treku, ktorý riešil vážne spoločenské témy a nebál sa ani kontroverzií. Atmosféra, výkony, skutočná dráma a presah spravili z epizódy Ad Astra per Espera nielen najlepšiu epizódu série, ale aj jednu z najlepších Star Trek epizód za dlhé roky. No a potom je to ako na hojdačke, raz hore, raz dole. Raz zapamätateľná epizódy, potom taká, ktorú si po dopozeraní už nepamätáte.

Ďalšou skvelou epizódou je Under the Cloak of War, ktorá tiež nie je o vesmíre a akcii, ale opäť sa vyrovnáva s našou realitou, konkrétne s PTSD a hrôzami vojny. Epizóda odsúva bokom hlavné postavy a sústredí sa na lodného doktora, kde necháva vyniknúť Babsa Olusanmokuna, ktorý doteraz pôsobil možno trochu nenápadne, ale tu sa dostane do popredia a momenty v koži utrýzneného doktora si naozaj užíva.

Je to Star Trek, nesmie tak chýbať epizóda o cestovaní časom a tiež vôbec nie je márna, až na to, že sa rozhodne výrazne búrať zabehnutý kánon, čo dlhoročným fanúšikom a puristom môže byť proti srsti. A to teda závažným spôsobom. Čo je ale vec, ku ktorej tu dochádza častejšie. Niekde seriál odkáže na nejaké momenty z úplne pôvodného Star Treku, inde už zájde za odkazy a prináša do celého príbehu niečo vlastné. Často balansuje na hrane kánonu, neraz prechádza až za ňu. Niekedy viac, inokedy menej. Hlavne chce viac stavať na vzťahoch, ktoré sú všade a niekedy aj trochu zbytočné.

Zaujímavým experimentom bola Those Old Scientists. Niežeby sa Star Trek v minulosti vyhýbal crossoverom medzi jednotlivými seriálmi, ale toto je prvý raz, čo je to crossover medzi hraným a animovaným seriálom. Je to epizóda vytvorená čisto za účelom vniesť do seriálu viac humoru a funguje to. Nie prvoplánovo, aj keď badať výrazný posun v celkovom spracovaní, kde tu sa scenár jasne priblížil animovanému seriálu Lower Decks. Je tak jednoduchší, dokonca by sa dalo povedať, že aj hlúpejší. Ale na rozdiel od muzikálu to tu sadlo. Navyše sa tu tvorcovia schopne popasovali aj s prechodom z animácie do hranej podoby.

Obsadenie seriálu zostalo zachované. Trochu sa obmenila dynamika, niektoré tváre dostávajú viac priestoru, iné zase trochu menej. Výraznejšej porcie času sa dočkal Paul Wesley ako James T. Kirk, no treba dodať, že v tomto prípade tvorcovia možno trochu príliš tlačia na pílu. Toto nie je seriál o Kirkovi, Wesley navyše v tejto úlohe nie je úplne doma, no máte ho pred nosom pomerne často. Neraz na úkor zaujímavejších a pre príbeh Neznámych svetov aj dôležitejších postáv. Zaujímavým novým prídavkom je skúsená Carol Kane (známa z Annie Hall alebo Dog Day Afternoon) ako nová lodná mechanička. Je to zaujímavá postava s unikátnou charizmou, no scenár ju nevyužíva príliš často a keď už je v scéne, často je to kvôli lacno pôsobiacim vtipom. V úplnom závere sa objaví aj mladý Martin Quinn a keď začujete jeho prízvuk, bude vám zrejme, že to je nová tvár Scottyho, ktorej sa zhostil veľmi sľubne.

Vlažný úvod - napínavý, ale lacným cliffhangerom dole stiahnutý záver. To pre druhú sériu Neznámych svetov nie je práve lichotivé hodnotenie, ale jedným dychom je nutné dodať, že medzi tým nájdete niekoľko skvelých epizód, pár nápaditých, no aj niektoré fádne. Tie dobré patria medzi to najlepšie, čo nám značka Star Trek za dlhé roky priniesla. Star Trek tu stále dokazuje, že je v najlepšej forme vtedy, keď nie je o mimozemšťanoch a vesmírnych výbuchoch, ale o nás. O našich traumách, problémoch, dilemách. Dáva nám inú perspektívu na nás samých. A to tu funguje. Rovnako to hore ťahajú herci ako Anson Mount, Jess Bush, Rebecca Romijn alebo už spomínaný Olusanmokun. V drobnej úlohe sa pekne blysne Mia Kirshner. Efekty sú kvalitné, hudba skladateľky Nami Melumad k seriálu príjemne sadne.

Len by to celé mohlo byť lepšie vyvážené z pohľadu scenárov jednotlivých epizód, ktoré dosť kolíšu a rovnako aj celý ich dojem. Možno by pomohlo, ak by sa sériou tiahla jednotná línia príbehu niekde na pozadí, ktorá by to celé rámcovala. Stačilo tak málo a napríklad hrozbu Gornov zakomponovať častejšie. Nepôsobilo by to tak občas ako sled nesúrodých príbehov s veľmi voľnou nadväznosťou.