PLANÉTA POKLADOV

Na podobný produkt sa pomerne ťažko píšu fundované riadky, pretože tento projekt je taký šialený, že z neho môžete mať len dvojaký pocit: pozitívny (z filmu odídete unesení a očarovaní), alebo negatívny (so slovami, že takú zlátaninu ste už dlho nezhliadli). Osobne odporúčam pristupovať k filmu spôsobom negatívnym a nechať sa príjemne prekvapiť, pretože stará dobrá predloha dobrodružného hľadania pokladu sa nezaprie ani vo vesmíre, hoci kombinácia námetov päťsto rokov vzdialených vyzerá šialene. Narazíme tak na klasické prevedenie strojov či lodí, no to všetko v drahom sci-fi pozlátku. Úvodné scény sú futuristické vrátane príchodu do intergalaktického prístavu v podobe kosáčika mesiaca, no len čo odštartujeme na plavbu vesmírom a odčítame si okolité hmloviny, zdá sa nám, akoby sme plávali naprieč šírym oceánom. Tento paradox je výrazný najmä pri nočných scénach, pretože hviezdna obloha resp. okolie sa rozprestiera okolo lode všade. Je to pohľad skvostný a srdce nejedného dobrodruha zaplesá s túžbou dostať sa do podobného sveta tiež. Iste, je to svet futuristický, ale na fyzikálne zákony hľadí len čiastočne, pretože na lodi sa napríklad musí nasimulovať gravitácia, no o vzduchu reč nie je a so skafandrom sa stretnete len v prípade pomäteného vedca, ktorý slúži ako Disneyho barlička - postavička. Je zaujímavé, že chvíľu letíme vesmírom, zoznamujeme sa s posádkou a strkáme do seba mnohé morálne zákony od strýčka Walta, aby sme krátko na to unikali na tlakovej vlne supernovy či blúdili tunelmi hľadanej planéty. Pocity z nového starého sveta sú tak veľmi bizarné, ale toto animované dielko má také rýchle tempo, že si ich v samotnom priebehu príliš neuvedomíte. A to je dobre.

Otázka za 140 miliónov dolárov nie je stále zodpovedaná... Kam sa teda podeli? Veď na plátne sa odohráva len klasická animácia, nie? No, ani nie, Disney strieda techniky 2D, 3D i ručnú animáciu v jednom produkte... Celé dielo je však také krátke a miera efektov nie je až taká vysoká, aby ste vyvalené peniaze na ňom videli...
    
Podobne ako predchádzajúca Atlantída ukázala prvýkrát odvrátenú stranu Disneyho v čiastočnom štýle Mangy sa snaží aj Planéta pokladov osloviť staršie publikum a chvíľami som mal skutočný dojem, že ak by sa k podobnému produktu dostali Japonci, je dosť možné, že miestami by malo práve takúto finálnu podobu. Polodetaily a detaily na Jima Hawkinsa sú totiž brané práve z uhla japonskej kamery, zatiaľ čo ostatné sú snímané z klasického uhlu. Už mi chýbala len tradičná manga mimika Jimovej tváre, aby som uveril, že za dielom Planéty pokladov nestojí Disney, ale kultúra Východu...

    
Načreli sme problematiku hrdinov. Jim Hawkins je sympatický pätnásťročný mladík, s ktorým sa dokážu stotožniť všetci mladí chlapci vo veku od 10 do XX rokov. (Za XX dosaďte číslo, keď sa z chlapcov stávajú chlapi alebo muži... a neprosím si žiadne reči emancipovaných bytostí, že k tejto premene nikdy nedochádza :). Ďakujem.) Ak máte predsa len krivšiu povahu, dokážete sa možno nájsť v Johnovi Silverovi (pochopiteľne s tým rozdielom, že nie ste cyborg). Táto postava je vôbec veľmi zaujímavá a musím sa priznať, že viacerí čakali, že pri jeho najbližšej scéne sa prevarí jeho postava do nejakého očakávaného kliše, ale čert aby to vzal, tvorcovia vždy uhrali scénu tak, že žiadna repetícia sa nekonala... Množstvo vedľajších postáv (vedec, kapitánka, robot Ben, Morph atď.) slúži k deju, no nemajú príliš veľký priestor, čo sa dá považovať v niektorých prípadoch (kapitánka Amelie) ako menšie mínus.
    
Analýza Planéty pokladov nevyzerá zle, ale nakoniec skončíme aj tak pri celkovom dojme, ktorý si z kinosály odnášame. Ak ho mám pateticky vyčísliť, ostal by som niekde na čísle 70%. Bola to dobrá dynamická zábava s porciou nápadov otrepaných, ale i šialených a zaujímavých. Je to typ filmu, ktorý si dokáže užiť osoba prahnúca po netradičnom dobrodružstve a väčšej miere oddychu. A nie je to až taká zlátanina šitá horúcou ihlou ako by sa mohlo zdať. Žiaľ, na Kineme zatiaľ desiatkový systém nemáme, a tak sa trošku nespravodlivo rozhodneme pre 60%, pretože osemdesiatka je predsa len vyššie, v inej galaxii ako v tej, kde nájdete Planétu pokladov.

PS - A prečo sa vlastne Planéta pokladov nezaplatí? Dva týždne po premiére zarobila len cca 27 miliónov $ a film tohto druhu by sa mal zaplatiť v Severnej Amerike aspoň z polovice, aby bol ziskový. Konkurencia v podobe 71-minútového animovaného Adama Sandlera Eight Crazy Nights bola taká vysoká, že Planétu takmer porazila...

Treasure Planet (USA, 2002, 95 min.)
Réžia: Ron Clements, John Musker. Scenár: Ken Harsha, Barry Johnson... Hudba: James Newton Howard.