KAM PATRÍM?

Martina Buchelová a Debora Pastirčáková zaujali svojimi študentskými prácami už počas štúdia na bratislavskej Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Krátkometrážny film Magic Moments Martiny Buchelovej bol uvedený v roku 2017 na festivale v kanadskom Toronte a Debora Pastirčáková nedávno natočila pre RTVS profil prvej slovenskej farárky Dariny Bacíkovej – Prebytočný človek?(2023).

Ich najnovší spoločný počin Kam patrím? s podtitulom Tri príbehy dospievania z rôznych kútov Európy je pásmo krátkometrážnych filmov, ktoré sú prepojené spoločnou témou. V dokumentoch postupne nahliadame do života dvoch maturantov z Rimavskej Soboty (Maturant), spoznávame Sebastiána z britského Coventry (Swaggiest of the swaggiest) a vysokoškoláčku Azi z Istanbulu (Bosphorus Kid). Do slovenských kín sa film Kam patrím? dostáva v júni tohto roku.

„Krátke filmy vznikli ako súčasť medzinárodného výskumného projektu CHIEF, ktorý sa zameriaval na mladých ľudí a ich vnímanie svojej kultúrnej identity. Čiže od začiatku vznikali v istej spojitosti. Napriek tomu, že nakoniec má každý vlastnú tému a formu, zdalo sa nám, že spolu vytvárajú akýsi celistvejší obraz o mladej generácii“, vysvetľuje Debora Pastirčáková. Na počiatku projektu bol Dušan Deák z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý Pastirčákovú oslovil. Sama si na námet netrúfla. „Bolo tam mnoho neistôt a otázok, ktoré som mala potrebu s niekým zdieľať a riešiť spoločne. Oslovila som Martinu (Buchelovú – pozn. autorky), pretože sme sa poznali zo školy, a aj keď sme v niečom osobnostne iné, máme podobný náhľad na svet a film.“

Rozdelenie tvorivých úloh sa v procese výroby finálneho dokumentu menilo, najmä pri strihu natočeného materiálu. Za devízu dokumentu považuje Martina Buchelová práve to, že jednotlivé filmy dobre fungujú aj samostatne. Všetky tri časti vznikli s rovnakým úmyslom, a to zachytiť súčasný život mladých v Európe, zaznamenať o čom snívajú a aspoň trochu spoznať spôsoby ich fungovania. Snímky prepája téma hľadanie domova a vlastnej identity. Hlavní protagonisti pochádzajú z rôznych kútov Európy. „Slovensko sme mali najbližšie, tak to bola jednoduchá voľba, v Anglicku bolo výhodou, že sme poznali jazyk, čo je pri nakrúcaní dokumentu celkom praktické, a Turecko bolo zaujímavé tým, že je na pomedzí Európy a Ázie, a tak prináša iný pohľad na európskosť,“ priblížila výber Debora Pastirčáková. 

Dvadsaťosem minútová snímka Bosphorus Kid stavia do svojho stredu mladú dievčinu Azi, ktorej kamarátky celkom otvorene – priamo na kameru – hovoria, čo si na nej vážia. Vysokoškoláčka popisuje svoje záchvaty úzkosti, ako aj miesta, kde sa vo svojom byte skrýva, keď sa do takéhoto stavu dostane. Režisérky sa s Azi stretli na trajekte v Istanbule. Bolo veľmi jednoduché dať sa s ňou do reči a dohodnúť sa na natáčaní.

V príbehu Maturantov sledujeme Kieru a Andreja, ktorí sú akurát v poslednom ročníku na strednej škole v Rimavskej Sobote. Ide o región, ktorý je známy pre svoju najvyššiu nezamestnanosť na Slovensku. Režisérky nechávajú svojich respondentov rozprávať voľne. Ak však Deboru s Martinou niečo zaujíma, spoza kamery sa dopytujú. Maturanti autenticky popisujú svoje aktuálne prežívanie a tiež plány do budúcnosti. Ak by bolo v meste pozitívnejšie prostredie pre ich ďalší rast, radi by vo svojom rodisku ostali. Kiera mala plány ísť študovať do Bratislavy. Nakoniec sa z Rimavskej Soboty sťahuje a odchádza do Prešova, ale nie kvôli škole. Debora s Martinou spočiatku plánovali prerozprávať príbeh maturantov viac všeobecne. Z rôznych dôvodov sa však príbeh primárne točí len okolo Kiery a Andreja.

Komplikovaný osud poznačil aj šestnásťročného Sebastiána. Krátky, približne dvadsaťsedem minútový, dokument Swaggiest of the swaggiest nás zavedie do jednej z najnebezpečnejších častí mesta Coventry vo Veľkej Británii. Miesto, kde sú drogy a iná kriminalita na dennom poriadku. Sebastián žije s mamou a sestrou, keďže matka musela ujsť z toxického vzťahu. Na novom mieste sa Sebastián sústredí na svoju budúcnosť. Napriek tomu, že má hudobný talent, chce byť radšej holičom, aby si zabezpečil pokojnejší život. Baví ho skladať hudbu a písať texty. Dobre cíti rytmus, repuje. Stotožňuje sa s pocitom svojich rovesníkov, že ľudia sa pretvarujú a nosia spoločenské masky. Sebastiána stretli režisérky v klube pre mladých, kde prebiehal výskum k ich projektu CHIEF. Počas práce na tomto dokumente sa vyskytlo veľa produkčných komplikácií, a to pre byrokraticky systém, ktorý v Británii presne určuje a najmä chráni mladistvých pred zneužitím záberov na nekalé úmysly.

Z formálneho hľadiska sa okrem kamerových záberov v dokumente objavujú aj tie z mobilných telefónov, keďže generácii, o ktorej príbeh primárne rozpráva, sú mimoriadne blízke. Hudobnú vsuvku spracoval Adam Matej. Film Kam patrím? s podtitulom Tri príbehy dospievania z rôznych kútov Európy sa premietal na minuloročnom Medzinárodnom festivale klubového filmu Febiofest.

Samotní protagonisti dokumentu nikdy neplánovali, aby o nich vznikol dokumentárny film. Práve preto sa na nič nehrajú. „S Deborou sme si povedali, že hľadáme ľudí, ktorí majú akúsi úprimnosť k sebe aj k svetu. Je zaujímavé, že hoci každého z protagonistov projekt zaujímal a bol zodpovedný aj ochotný spolupracovať, nikto z nich vyslovene netúžil, aby o ňom vznikol dokument. Boli radi, že sú súčasťou projektu...“ Z dokumentu cítiť, že všetci – Azi, Keira, Andrej a Sebastián – majú v sebe istú ľahkosť, minimálne vo filme tak pôsobia.

Obe režisérky plánujú po premiére vyraziť na turné po školách, kde budú so žiakmi diskutovať. Očakávajú, že najmä mladý divák si po dopozeraní filmu odnesie pocit, že nie je na svete so svojimi trápeniami sám a že nie všetky ťažkosti sú neriešiteľné. Tento úprimný záujem režisérok, ktorý možno z výsledného tvaru jasne odčítať, ostáva tak zmysluplným a pozitívnym posolstvom.

Réžia: Martina Buchelová, Debora Pastirčáková. Kamera: Martin Jurči. Strih: Dušan Varméďa. Zvuk: Igor Jedinák. Výkonná producentka: Michaela Kaliská