ŠEDÁ ZÓNA

Dokumentárny film často slúži ako osvetový nástroj na vybranú tému. Je potrebné, aby aj ťažké témy boli správne odkomunikované a súčasne aby nezľahčovali náročnosť konkrétneho problému.

„Názov Šedá zóna sme prevzali z medicínskeho termínu pre špecifické obdobie prematurity (detí narodených medzi 22. až 25. týždňom tehotenstva). Symbolicky vyjadruje aj existenciu na hrane – fyzickej, psychickej, sociálnej a často aj finančnej, v ktorej sa rodiny ocitajú. Film hovorí hlasom mamy a jej detí o zázraku života a záchrany extrémne nezrelých novorodencov, a zároveň ukazuje výzvy prežitia v nie celkom pripravenej a akceptujúcej spoločnosti,“ komentuje svoj film režisérka Daniela Meressa Rusnoková. 

Daniela sa zásadným sociálnym témam venuje vo svojej tvorbe dlhodobo. Meressa Rusnoková sa zameriava na rôznorodosť kultúr aj menšín. Podstatou jej diel býva autobiografická zložka – tzv. „ja“ rozprávanie. Režisérka ukončila magisterské a doktorandské štúdium dokumentárnej tvorby na VŠMU v Bratislave záverečným filmom O Soni a jej rodine (2006). Tento intímny portrét rómskej ženy a matky trinástich detí získal uznanie na viacerých domácich i medzinárodných festivaloch. Rómsku tematiku spracovávala aj vo svojej fotografickej tvorbe.

Tematicky sa tiež venuje dokumentovaniu príbehov ľudí so znevýhodnením a fenoménu deinštitucionalizácie, v ktorých sleduje problémové sféry našej spoločnosti. Využívajúc silu umenia nasvecuje svojou prácou to, čo je potrebné riešiť. Jej najnovší dokument Šedá zóna bol v slovenskej premiére uvedený v súťažnej sekcii Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch, kde sa stretol so silnou odozvou. Na festivale zaslúžene zvíťazil v sekcii Cinematik.doc. A uspel tiež na 25. ročníku Medzinárodného filmového festivalu dokumentárnych filmov Jeden Svet.

Vo svojom zatiaľ najosobnejšom dokumente zatína Rusnoková ozaj do živého. Na vlastnom príklade rozpráva príbehy iných žien, ktoré sa prepadajú v site zdravotníckej starostlivosti.

Matka dvoch detí očakáva nový prírastok do rodiny. Pri jednej z pravidelných kontrol sa však objavia komplikácie. Dieťa, ktoré prichádza na svet predčasne, prináša vážne zdravotné výzvy a potrebu následnej liečby a kompenzačných pomôcok. Predčasne narodené deti nemajú dostatočne vyvinuté niektoré zo životne dôležitých orgánov. Úspešnosť starostlivosti závisí od úrovne medicíny v tej-ktorej krajine.

Nový dokument nie je spracovaný v tradičnom publicistickom formáte s hovoriacimi hlavami; kladie dôraz na intímny štýl rozprávania. Rozprávanie je poňaté ako rozhovor s predčasne narodeným synom, pričom režisérka zvláda túto tému bez zbytočného emocionálneho nátlaku. Smutné momenty sú vyvážené prirodzenými scénami, kde sa napríklad deti spolu hrajú alebo varia.

Rovnako ako v debute Evy Križkovej Vtáčnik či v inom skvelom dokumente o fotografke Libuši Jarcovjákovej, počúvame čítané vnútorné monológy vo forme denníkových zápiskov. Daniela Meressa Rusnoková ide až na dreň – jej intenzívna úprimnosť a úplná otvorenosť sa postupne stávajú pre divákov hodnotou. Vzhľadom na silnú tému by si dokument zaslúžil dlhšiu minutáž. Príbeh je vyrozprávaný ucelene. Jasne poukazuje na to, čo v systéme nefunguje. Nesnaží sa nasilu pátrať po odpovediach, a to ani v čase, keď sa k témam vyjadrujú aj tí, ktorí im nerozumejú.

„V dokumentárnom filme režisérky Daniely Meressa Rusnokovej spoznáte príbeh, ktorý sa skutočne stal a stále deje. A nielen v jednej rodine. Hoci je to výpoveď jednej silnej ženy, ktorá nás nechá vstúpiť do svojich zážitkov, pocitov a myšlienok, je to zároveň vyobrazenie toho, čo zažíva každá rodina, do ktorej vstúpi dieťa so zdravotným znevýhodnením. Silný film, ktorý otvára množstvo tém, bolesti, radosti, smútku, zrady, podpory, nezáujmu, osamelosti, odpustenia či vytrvalosti. Len vtedy, keď sa budeme úprimne zaujímať o tieto rodiny, keď každý z nás, tam kde je, sa pokúsi aspoň niečo pre tieto rodiny urobiť, im môžeme pomôcť vystúpiť zo „šedej zóny” nezáujmu, strachu, osamelosti…“, napísala Jana Žitňanská, bývalá predsedníčka Výboru NR SR pre sociálne veci, ktorá sa trvalo zasadzuje o systémovú zmenu prístupu štátu ku chorým a k osobám so zdravotným znevýhodnením ako aj k ich rodinám.

Producentom filmu je občianske združenie Žudro pod vedením Jany Belišovej, ktorá v minulosti produkovala dokumentárne snímky Cigarety a pesničky (2010, r. M. Šulík, J. Bučka Kovalčíková), Zvonky šťastia (2012, r. M. Šulík, J. Bučka Kovalčíková) a Ťažká duša (2017, r. M. Šulík). Pri vybraných projekciách sú plánované diskusie s odborníkmi. Je dobre byť na film pripravený. Ide naozaj o ťažkú tému.

Šedá zóna (SR, 2024, 75 min.)
Réžia: Daniela Meressa Rusnoková. Scenár: Daniela Meressa Rusnoková, Zuzana Mojžišová. Kamera: Radka Šišuláková, Jonathan Ryan King, Elisabeth Meressa, Pavol Pekarčík, Tereza Michalová. Strih: Alexandra Gojdičová, Tereza Michalová, Jonathan Ryan King, Mária Hirgelová. Zvuk: Richard Fűlek