PREVIEW: ERASMUS 2 - PRIATELIA SÚ SPÄŤ

Rozhovor s režisérom Cédricom Klapischom

Ako vznikol nápad na pokračovanie?

Cédric Klapisch: "Po uvedení prvého filmu "Erasmus alebo..." som povedal, že nechcem nakrúcať pokračovanie, istý čas mi trvalo, kým mi došlo, že to môže byť výborný nápad. Myslím, že šlo hlavne o hercov. Chcel som znovu pracovať s hercami ako Romain Duris, Audrey Tatouová, Cécile de France, Kelly Reillyová a Kelly Bishopová. Chcel som opäť zažiť tú radosť ako pri nakrúcaní, akú som dovtedy pri nakrúcaní nepoznal. Možno som sa jej trochu bál a myslel si, že ak pri nakrúcaní nie je žiadne utrpenie, nie je tam ani kvalita. Pri Erasmovi som však zistil, že je to práve naopak - čím viac pohody, tým viac kvality. Chcel som to opäť prežiť s tými hercami a štábom, a opäť objaviť štýl práce, ktorý mi priniesol istú slobodu pri rozprávaní príbehu. Na záver Erasma Xavier hovorí - "Pamätám si to, bolo to tak nejako...", a ja som si uvedomil, že ten príbeh vlastne vôbec nie je skončený, je ešte priestor na pokračovanie. Predtým som sa obával, že by to už nebolo na rovnakej úrovni, ale keď som si uvedomil, že príbeh sa dá prehĺbiť a rozvinúť ďalej, povedal som si, že to stojí za to."
  
Ako vznikal príbeh pokračovania?

CK: "Nápad prišiel počas uvedenia a promotion prvého filmu v ruskom Petrohrade. Bol som tam už po tretí raz, milujem to mesto. S Brunom Levym sme si povedali, že keby bolo pokračovanie, malo by sa odohrávať práve tam. A práve vtedy sme zažili niečo, čo nový film veľmi ovplyvnilo. Videli sme zákulisie jednej svadby, kde ženích bol totálne opitý na záchode, a jeho novomanželka na neho čakala vo svadobných šatách pri dverách. Povedali sme si, že by bolo zábavné, keby sa William v Rusku oženil. A všetko do seba zapadlo. Naraz sme mali mesto, svadbu, k tomu som pridal to, čo sa s Xaviera stalo v tridsiatke - slobodný muž, ktorý hľadá ženu svojho života, a má problémy v práci. Práve tento smutno smiešny intímny moment v Petrohrade mi dodal nápad a chuť nakrútiť pokračovanie."

Erasmus bol film o post-adolescencii mladých ľudí, ktorí objavovali život cez program Erasmus v Barcelone. V tomto filme sú už trochu zodpovednejší... Akú tému ste chceli spracovávať?

CK: "Naši hrdinovia majú od 26 do 30 rokov. Ešte stále sa učia o živote, ale už v jeho ďalšej fáze - vo vzťahu medzi zarábaním peňazí, profesionálnym životom, a hľadaním toho správneho človeka, s ktorým prežiť život... Je to hlavne film o láske.

Alebo o dvojici ľudí...

CK: "Áno, o dvoch ľuďoch, o ich vzťahu a láske. Ukazuje, do akej miery pár ešte nemusí znamenať lásku, a láska ešte nemusí znamenať pár. Chcel som ukázať problémy v tomto vzťahu.

Tak ako v "Erasmovi" aj tu sa príbeh sútreďuje okolo postavy Xaviera. Ešte stále má problémy, hoci sa už začína svojim písaním živiť...

CK: "Postavy v prvom filme ovplyvňovalo viac vecí - téma európanstva, a dôležitá chvíľa v živote, keď si po skončení štúdia poviete, že ak ste niečo študovali, nemusíte svoj život tlačiť rovnakým smerom. Keď si uvedomíte, aký máte životný sen, vlastne si zachránite život. Chcel som byť v tomto smere pozitívny, chcel som povedať - "Nenechajte sa ovplyvniť všetkými tými radostnými rečami o živote, žite svoj sen, naplňte svoje túžby." Ale potom som si povedal, že v pokračovaní musím urobiť presný opak. Sú dva prístupy k životu - snívať, a prestať snívať. Dospievanie je z časti o končení snívania. Na druhej strane je dôležité úplne neopustiť svoje sny, pretože zostarnete skôr, ako máte, ale musíte sa naučiť žiť v skutočnom svete. Xavier sníval o písaní, ale živiť sa ním nie je práve ľahké, nie je to vždy radosť. Chcel som byť v tomto veľmi úprimný."

Xavier je v citovej oblasti stále zmätený, má problémy stabilizovať sa...

CK: "Áno, ale vyvíja sa. Ak máme hovoriť o láske, tak to musíme robiť moderným spôsobom. Pri tejto téme existuje je akceptovaná istá lož. Len málo ľudí prizná, že malo vzťah s viacerými ľuďmi, ale je normálne, že prežiť v živote viac vzťahov. Dnes už nie sme v situácii "muž alebo žena môjho života", pojem ideálna láska už nie je taká istá, ako v historickej romantickej literatúre, a preto je ťažké byť romantický a prijať fakt, že v našom živote je viac vzťahov. Dôležitá otázka pre mňa je - "Ako sa môže človek zamilovať viackrát v živote?" Xavierov zmätok na začiatku filmu je predstavuje všetkých tých ľudí, ktorí hľadajú toho správneho človeka. Len málo z nich ho nájde na prvý pokus. Najviac ma asi ovplyvnil Truffautov film "Muž, ktorý miloval ženy", pretože sa mu úspešne podarilo ukázať muža, ktorý dokázal ísť od jednej ženy k druhej bez toho, aby z neho bol macho či Don Juan, teda aspoň nie v zmysle dobyvateľa. Xavier je v tomto zmysle niekto iný.

Je film, ktorý uvidíme taký, aký ste ho mali v hlave?

CK: "Nie. Už som pochopil, že nie som taký ako Hitchcock, ktorý má niečo v hlave a potom to pri nakrúcaní uskutočňuje. Pre mňa je nakrúcanie hľadaním, a hľadám až do posledných chvíľ. Až na konci objavím film, ktorý som vytvoril, a až vtedy objavím veci, ktoré som mal v hlave a uvidím vágne predstavy či imaginárne veci, ktoré sa zhmotnili. Som režisér, ktorý režíruje až po filme."

Z väčšiny hercov "Erasma" sa stali hviezdy... Videli ste nejaký posun v ich herectve?

CK: "Ani Romain, ani Audrey, Cécile či Kelly dovtedy neboli hviezdy. Ich kariéra stúpla, a ja fakt, že sa zmenili aj ako ľudia a herci, sú o kus zrelší. Všetci odvtedy pracovali s inými režisérmi, nakrútili veľké filmy, taká Audrey Tautou už nie je rovnaká ako predtým, ako žena ani ako herečka... Aj Cécile mala v prvom filme problémy s postavou Isabelle, a teraz už získala úplné majstrovstvo. Ja som naozaj videl skutočných ľudí správať sa tak ako ona!

Romaina Durisa poznáte od prvého filmu "Good Old Daze", nakrútili ste s ním viac filmov. Vie vás ešte niečím prekvapiť?

CK: "Udivuje ma stále viac a viac, je ešte presvedčivejší ako predtým. Kedysi nebol herec, bol len mladý muž s prirodzeným talentom. Stačilo ho len filmovať, bol veľmi fotogenický. V "Erasmovi" bola jeho postava odlišná od toho, čo hrával predtým, a povedal som si, že a z neho stal skutočný herec a dostal sa ďalej, ako som si predtým myslel. Teraz už po nakrútení filmu "Arséne Lupin" nadobudol neskutočnú profesionalitu, ale je výborné, že táto nepotláča jeho spontánnosť, nezabíja jeho prirodzenosť. Existuje medzi nami akýsi tajný jazyk, on vie čo chcem ešte skôr, než dokončím vetu."