PADLÉ ŽENY |
PADLÉ ŽENY |
Keď Mária Magdaléna vstala z kolien a prijala miesto pri stole, zdalo sa, že odpúšťanie a láska sa navždy stávajú čímsi viac ako heslom. Žiaľ, ak niečo kresťanská cirkev s obľubou obchádzala, tak to bol vzťah k ženám a k ženskej sexualite. Stáročia stredovekého myslenia nie sú tak vzdialené, ako by sme si mysleli. Len sú možno skryté pod pokrievkou.
Peter Mulan vo svojom filme Padlé ženy (The Magdalene Sisters) takúto pokrievku zdvíha. Ukazuje nám Írsko v 60- tých rokoch 20. storočia v rozmere, ktorý sa do televíznych správ nezmestí. Silne patriarchálna spoločnosť, kde rovnoprávnosť žien a mužov nepokročila výrazne ďalej než po právo fajčiť cigarety. Stále sú to muži, ktorí tvoria predstavu o mravnosti a cti, o vine a jej potrestaní.
A práve absurdnosť viny a jej nápravy tvorí os filmu. Hrdinkami sú tri dievčatá, ktoré poškvrnila ich sexualita. Je jedno, že jedna bola len koketná, druhá porodila nemanželské dieťa a tretia bola znásilnená príbuzným. Mužský svet ich uznal vinným a poslal ich na prevýchovu do špeciálnych kláštorov, určených hriešnym ženám. Následný kolotoč prevýchovy, formou podobnou trestaneckým táborom, je zaznamenávaný takmer autentickou kamerou, ktorá v strohom štýle bez komentovania zaznamenáva udalosť za udalosťou. Práve táto neštylizovaná atmosféra, spolu s rýchlou expozíciou patria k emotívne najsilnejším momentnom drámy. Ku kladom snímky tiež patrí, že režisér sa nenecháva uniesť snahou ukázať obludnosť explicitne a aj v druhej polovici príbehu zostáva jeho kamera strohá a emócie dokáže vybudovať nielen tým, čo ukáže, ale i tým, čo neukáže.
Viac ako proti-cirkevným, sa mi Padlé ženy javia ako kritika danej spoločnosti. To že sa v kláštore jednalo neľudsky, je vlastne "jedno." Dostatočne pohoršujúcim je už dôvod pre ktorý museli dievčatá doň vstúpiť. Kostnatá predstava spoločnosti sa dostáva na plátno i v smutne ironickej scéne dvoch hrdiniek skladajúcich bielizeň, pripomínajúcej tajné flirtovanie milencov na bále.
To ako vyšinutá "magdalénka" bičuje nepripravené okolie svojimi výkrikmi: "Nie si boží muž!" je metaforou celého filmu. Mulan ním bičuje nás. Najväčšiu dávku rán si odnášajú muži, ale svoje sa (prekvapivo) ujde aj ženám. Nemyslím tým len fanatické predobrazy matky predstavenej, ale i všetky ženy, ktoré nechápavo pozerajú kam ich to pastier ženie. Za všetko hovorí snáď najdojemnejší obraz filmu, kedy jednu z hrdiniek vyslobodí jej brat. Bezmocná slza na líci, vzdych "to je tak ľahké?" a otázka "Kde si bol celý ten čas?" patria nám všetkým.
The Magdalene Sisters (V. Británia/Írsko, 2002, 119 min.)
Réžia: Peter Mullan. Scenár: Peter Mullan. Kamera: Nigel Willoughby. Hudba: Craig Armstrong. Hrajú: Geraldine McEwan, Anne-Marie Duff, Nora-Jane Noone, Dorothy Duffy, Eileen Walsh