DEEP: DOBRODRUŽSTVO POD HLADINOU

Animák pod vodou je lákadlo, čo neprestáva tvorcov lákať ani po 14 rokov od Nema. Príbeh žraloka, Sammyho dobrodružstvá i vlaňajšia Dory, všetci našli dôvod, chuť a možnosti rozprávať pod hladinou ďalšie príbehy. A toto kolo záujmu sa nekončí, je tu ďalšia španielska produkcia...

Malá chobotnička Deep je nezbedník. Rád sa poneviera pod oceánom, robí neplechu a dedo Kraken nemá z neho radosť, no akosi mu toleruje výstrelky a občas udelí trest. Tento raz však Deep zašiel priďaleko, lebo odpálil doslova bombu, zavalil idylku v údolí a teraz sa vydáva na ďalekú cestu za dedovým kamošom Nathanom, ktorý by im mohol pomôcť. Deep má po boku krevetu Alice i ťulpasa Eva. Neskôr sa k nim pripoja aj ďalšie druhy a iné im zase budú chcieť cestu do cieľa prekaziť...

Áno, je to podmorská road-movie alebo detské dobrodružstvo troch (neskôr štyroch), kde sa podarilo prepašovať aj tradičné morálne posolstvo Na kamošov sa môžeš spoľahnúť. Akurát sa autori boria s viacerými problémami v snahe priniesť pestrú púť. Prvým je nesympatické trio hrdinov – nestačí, že sú to tri rozličné druhy, keď ich charaktery sú relatívne prosté. Deep má potiahnuť celú skupinu, nie je pritom veľmi chrabrý, úprimný, ani dobrosrdečný. Taký hrdina nasilu, čo len strašne chce. Alice je ukecaná a tvorcovia chceli malej krevete vtisnúť veľkú rolu, no má akurát veľké ústa a neustále kecá. A Evo má byť ten nemotorný, nešikovný, ospalý kamoš, čo sa hádam raz prebudí k veľkému činu.

Štylizácia hrdinov i prostredí je naoko lacná, nie príliš originálna a autori sa ju snažia kompenzovať aspoň prostrediami, ktoré hrdinovia navštevujú. Napríklad na vraku Titanicu narazia na tetulu, čo chce strašne spievať. Takže je jasné, že si musíme odkrútiť nejaké číslo a potom upaľovať preč. Zatopený New York s ikonickým mostom je miestom stretu s armádou krabov, ale opäť platí – cesta vedie cez vytancovanie.

A keď sa v druhej polovici objaví partia, ktorá má akože tvoriť záporákov a prezradiť aj zákerný plán – oooo, tomu verte, že aj ten bude predstavený cez ďalší song. Španieli sa inšpirovali u Disneyho, kde sa tiež spieva ostošesť, no zabudli, že tam sa posúva cez piesne ďalej aj samotný dej, neraz skáče o dekádu či významný časový úsek, zatiaľ čo tu sa o dušu spieva a zaberá len stopáž.