EMOJI FILM

Pri Emoji Movie ma celkom mrzí, že som ho nevidel v predstihu dávno pred pádom embarga na kritiky.

V čase písania recenzie svetom prebehla masívna masáž, ako je Emoji Movie nenávidený. V skutočnosti je situácia odlišná – film nemá valné kvality, a do FLOP10 rozhodne nepatrí. Že prví recenzenti roztrhali film na márne kúsky, nie je nič objavné, podobne dopadli Pixels. Iní autori sa už priblížili k priemernej hranici, čo je pochopiteľné.

V ére sociálnych sietí a instantného zdieľania sa tieto ošiale dejú pravidelne, akurát sme na ne zvyknutí na opačnej strane (kto si spomenie na rok 2008 a Temného rytiera na poste najlepšieho filmu... na pár týždňov). Teraz sa niečo deje tam dole. Ako fanúšikovia radi vynesú jeden film do nebies, tak tradičná partia z festivalu nenávisti tlačí odpálený film do pekla. Dôvod si ľahko nájdu a je populárne fľasnúť tam nulu či jednu hviezdičku, lebo „nemôžem ísť predsa proti prúdu“.

My na Kineme občas proti všetkým vykročíme (Lída Baarová, Agáva, Pasažieri, Všetko alebo nič atď.) a najmä sledujeme filmy bez filtrov. Emoji Movie nie je silný animák. Nemá hutný dej, iba jednoduchý pozliepaný príbeh, ktorý pripomína tucty ostatných, aj tých béčkových z Európy, čo sa k nám stále valia v solídnych počtoch. V jadre sledujeme niekoľko hrdinov, ktorí sa najprv nepoznali a zrazu spolu putujú do konca, spoznajú silu priateľstva a iné morálne posolstva (buď sám sebou, radšej kamoša ako slávu).

V deji je však inštalovaná zaujímavá nadstavba, že sa celý odohráva v útrobách jedného smartfónu a má aj presah do vonkajšieho sveta. Telefón patrí pubertiakovi Alexovi poškuľujúcom po spolužiačke Addie a neplechy smajlíkov sa prejavujú v pokusoch o konverzáciu s ňou či počas vyučovania bez jeho zásahu. Telefón si žije vlastným životom, resp. tým, čo sa deje vnútri. Každá aplikácia je vlastný svet: messaging je titulný Textopolis a sú tu aj iné aplikácie: Facebook, YouTube, Dropbox, Just Dance i hľadaný cloud.

Je to lenivosť tvorcov alebo snaha získať silné inšpirácie a dávať odkazy na všetko, čo diváci poznajú? Každý sa môže prikloniť na jednu stranu, no animáku nechýba fantázia a snaží sa žmýkať popkultúrne asociácie naplno. Záverečné titulky vám ukážu desiatky hier, aplikácií či zdrojov, ktoré sa verne podarilo infiltrovať do deja. Vyzerá to sčasti ako guláš a že sa autori náramne priživili, lebo využili úplne všetko populárne. Zároveň tieto vklady fungujú, stále sa niečo deje, menia sa prostredia – deťom sa bude páčiť.