HOLLYWOOD A POVRCHNOSŤ ADAPTÁCII

Prvým problémom hollywoodskych adaptácií je ich povrchnosť. Väčšina z nich pôsobí dojmom, že sú založené na krátkom opise predlohy (či už z obalu knihy alebo priamo z Wikipédie) a využívajú iba zrnká nápadov, ktoré príbeh preslávili. V prípade Kick-Ass, “tínedžerov, ktorí chcú byť superhrdinami”, a v prípade V for Vendetta, “zamaskovaného superhrdinu bojujúceho proti totalitnému režimu”. Komiksové predlohy pre oba filmy však ponúkajú omnoho viac – V for Vendetta je dystopická štúdia anarchie a potreby rebelstva v kontrolovanej spoločnosti a Kick-Ass rozoberá fyzické a psychologické následky hrdinstva v našej “realite”. Chyby hollywoodskych produkcií však nekončia pri povrchnosti scenárov. U obidvoch filmov došlo ku zásadným zmenám vyznenia jednotlivých scén aj celého príbehu, často v priamom rozpore s predlohou.

Nemám pritom na mysli poprehadzované poradie útokov V (Hugo Weaving) na vládne inštitúcie alebo zromantizovanie vzťahu V a Evey (Natalie Portman). V komikse je Evey z počiatku tak nadšená pre agendu V, že pre neho spácha vraždu. Evey následne odmietne V a jeho metódy, čo je prípravou pre prerod Evey do ďalšej inkarnácie V na konci príbehu. Predloha takisto upozorňuje na neprávosti, ktoré ľudia v totalitných režimoch páchajú sami na sebe (korupcia v polícii), kým vo filme drží vláda ľudí aj políciu v nevedomosti o (pre film úplne zbytočne vymyslenom) biologickom útoku. Film sa radšej ako ku sfilmovaniu týchto ideí uchýlil k lacným paródiám vtedajšej americkej politickej scény a bombastickým akčným scénam.  Pritom alternatívne scény z komiksu nie sú ani náročnejšie na produkciu ani ťažšie pochopiteľné ako sfilmované scény. Zmeny k horšiemu sú zvýraznené scénou “listu vo väzení” (viď video), ktorá bola doslovne skopírovaná z komiksu a ukázala o koľko lepší film V for Vendetta mohol byť, ak by sa tvorcovia unúvali komiks adaptovať do hĺbky.

Omnoho horšia lebo nevynútená je zmena motivácie a príbehu Big Daddyho a Hit Girl. V komikse sa síce spomína príbeh policajta, ktorému Frank D'Amico (Mark Strong) nechal zavraždiť manželku, ale iba ako falošná motivácia Big Daddyho. Big Daddy je v komikse iba účtovník, ktorý uniesol svoju dcéru ešte ako bábätko, a ktorý si celú šarádu vymyslel len preto, aby jeho dcéra mala “vzrušujúci život” a nevyrastala “pozerajúc Slovensko hľadá Superstar”. Tesne predtým ako je D'Amicom popravený sa Big Daddy prizná, že všetko financoval z predaja prvých vydaní komiksov, a že na D'Amica útočil iba preto, lebo potreboval “záporáka” pre svoju fantáziu. V komikse táto scéna slúži na dotvorenie hlavnej myšlienky o fyzickej a mentálnej cene hrdinstva v “reálnom” svete – rovnako ako Dave, aj Big Daddy bol vlastne psychopat, ktorý bezdôvodne ohrozoval seba a svojich blízkych. Nie nadarmo film aj komiks začínajú scénou “psychicky labilného Arména”, ktorý sa zabije skokom z budovy, veriac, že mu jeho kostým umožní lietať.

Komiksový príbeh obidva momenty ukotvujú v “realite”, kým zmeny vo filme len posilňujú jeho odklon k typickému hollywoodskemu preháňaniu. Kick-Ass sa odohráva niekde medzi našou realitou a prehnaným komiksovým svetom, ale svojím rozborom hrdinstva a jeho dekompozíciou (jemne pripomínajúcou Strážcov) sa snažil byť uveriteľný. Túto (hlavnú) myšlienku sa film Kick-Ass rozhodol ignorovať a dal prednosť finále plnému bazúk a raketových batohov. Je ironické, že napriek záverečnému doslovnému protirečeniu svojej predlohe z toho nakoniec vzišiel tak dobrý film.

Popularita predlôh je skoro vždy založená na objektívnych prvkoch. To najmenej, čo by každá adaptácia mala dokázať je ich sfilmovať a na ich vynechanie by mala mať veľmi dobrý dôvod. Kým sa však scenáristi nenaučia rešpektovať nápady diel ktoré na plátna kín prepisujú, čaká nás viacej V for Vendetta a iba občasný Kick-Ass …