(PREČO) POZERAJÚ MLADÍ ĽUDIA HLÚPE FILMY? |
(PREČO) POZERAJÚ MLADÍ ĽUDIA HLÚPE FILMY? |
Ach, aké odvážne tvrdenie. Mohol by si kde-kto povedať, keby boli nasledujúce riadky postavené na smutnom konštatovaní, že väčšina mladých ľudí sleduje hlúpe filmy. Či už by to štatistiky a peoplemetre vyvrátili, alebo potvrdili, toto číslo nulové nie je. Čo za tým stojí? Neprestávame pátrať po odpovedi.
Počas dlhých štyridsať rokov bolo u nás treba všeličo tajiť. Medzi iným aj dobrý vkus. Väčšina ľudí sa musela uspokojiť s tým, čo bolo bežne dostupné. Bolo to jednoduchšie a bezpečnejšie. Čiže „nezávadnou“ domácou produkciou, doplnenou o tvorbu východného bloku. Občas sa mihlo čosi zaujímavé . Zvyšku, zloženému z detí papalášov (ktoré sa nemuseli báť) a aktívnych odporcov režimu (ktorí sa museli báť stále), sa toho do rúk dostalo viac. Reč je o ľuďoch, ktorí si toho veľa nenavyberali, rodičoch dnešnej mladej generácie. Koľkí z nich sa vedia zorientovať v súčasnej širokej ponuke a vybrať si?
Chodia v hlavnom vysielacom čase, v piatky a soboty. Relácie, programy, filmy. A ten je hlavný, pretože pred televízorom sedí najviac ľudí. Vyberať nie je z čoho. Človek, ktorý ide ráno do roboty, alebo do školy, nemôže v strede týždňa pravidelne čakať na rozuzlenie príbehu do jednej hodiny po polnoci. Lebo práve vtedy dobré filmy zvyknú končiť. Po celodenných povinnostiach je čas na oddych, každý potrebuje na chvíľu vypnúť. Neprijímať do hlavy nič poprepletané, záhadné, čudné, zložité. Vtedy sa žehlí pri hlúpych seriáloch a chodí do kina na filmy, ktoré možno bez výčitiek jedným uchom (a okom) pustiť dnu a druhým von.
K tým filmom. Nenáročný nemusí znamenať hlúpy, viem. Ale kto sa v tom má vyznať? Ak bol v minulosti problémom zlý prístup k informáciám, dnes to platí naopak. Kampane, recenzie, trailery, letáky, servery s odkazmi odkazujúcimi na ďalšie odkazy, ľudová slovesnosť, noviny... Informačný smog je veľký, zorientovať sa v kvantách informácií ťažké. Človek si prirodzene vyberá cestu najmenšieho odporu - radšej si dá jablko ako pomaranč, lebo ho netreba šúpať, siaha po prehľadnej informácii, ktorú nemusí ďalej spracovať. Ak mu takú niekto dokáže ponúknuť priamo pod nosom, nepohrdne. Napríklad o dobrom filme a o tom, prečo je dobrý.
Zatiaľ to tak nie je, alebo aspoň nie vo väčšom rozsahu. A kým to tak nebude, tak sa budú mladí aj starí pozerať na filmy, ktoré akoby jedna mater mala. Je v nich trochu akcie, lebo akcia udržiava tempo a tempo pomáha rozvíjať príbeh. Najlepšie tak, aby pri ňom hemisféry mozgové mohli v pokoji hybernovať a nič z toho, čo sa vo filme deje, nenarúšalo tapacírované pohodlie. Iba ak trochu. Trochu vtipu a romantiky tiež nesmie chýbať, nech by aj by šlo o hlúpe vtipy a romantika bola prisladká a prilepkavá. Koniec koncov, štolverky idú na odbyt stále a Václav Vydra v Kameňákoch (I.-III., teda všetkých) bol, je a asi ešte aj bude, evergreenom linkových autobusov. Trochu nadniesť, prifarbiť, zväčšiť, zmenšiť, aj to je na osoh veci. Jednoducho rozlúštiteľný odkaz, podopretý hyperbolou, minimalizuje riziko nepochopenia medzi divákom a režisérom. Úplne. Vďaka hyperbole sa vie, že východná Európa, a Bratislava obzvlášť, je za dňa smutne ponurá a večer životu nebezpečná. Film Eliho Rotha Hostel, o ktorom je reč, získal v roku 2007 nomináciu na Teen Choice Award v kategórii horor/thriller. Čo už, že výsledok je tak trochu...hlúpy.
Základom úspechu je dať o sebe vedieť. Nie trochu, ale poriadne nahlas a ľudia sa už do kina (alebo pred televízor a monitor) pohrnú. Na filmy, ktoré podporil distribútor dobre cielenou reklamnou masážou, nasmerovanou na tie správne miesta. Lebo reklama je veľmi účinný bič. A zisťovať, z akého materiálu bol upletený, to by mohlo byť namáhavé. Hoci neviem, či nie práve o to tu ide. Dať si kúsok námahy. Zistiť, kedy by sa dalo požehliť a oddýchnuť pri peknom filme. Priniesť dobrý tip na dobrý film. Priniesť dobrý film. Ošúpať pomaranč.