KURSK

Existujú dva spôsoby ako sa dá pozerať ponorková dráma Kursk; do veľkej miery závisí od vášho veku a pamäti. Ak si iba matne vybavujete, že takmer pred dvadsiatimi rokmi sa niečo také odohralo a išlo tam o ruskú ponorku, no rovno z fleku nemáte jasno, že ako tá dráma skončila, máte istú výhodu. Lebo tí, ktorí presne vedia, o čo ide, budú skôr dychtivo očakávať rekonštrukciu alebo môžu polemizovať o tom, ktorú verziu udalosti tvorcovia zobrali, keďže o dianí s ponorkou Kursk nemajú mnohí dodnes jasno.

V auguste 2000 sa vydala ponorka Kursk na námorné cvičenie, počas ktorého mala skúšať nové torpéda. Z neznámych príčin ju ohluší explózia, klesá do viac ako stometrovej hĺbky a zo 118 členov posádky prežijú necelé dva tucty, ktoré sa snažia bojovať s prekážkami ako sú obrovský tlak, nedostatok kyslíka, tečúca voda, zatopené vedľajšie oddiely so zásobami. Nadíde súboj s časom, ktorý stupňuje napätie i emócie – a nielen v klaustrofobickej ponorke, ale aj na súši, kde sa manželky či deti dozvedajú len útržkovité informácie o tom, čo sa deje s ich manželmi, synmi či otcami. Kursk je totiž vzácna ponorka pre ruské námorníctvo a hoci sa zahraničná pomoc núka z viacerých strán, nie je ľahké ju akceptovať...

Nová dráma Kursk nepochádza z dielne amerických tvorcov, ale ujali sa jej Európania. Hoci nasadili do diania angličtinu a prídeme o istú formu autenticity (ruku na srdce, po rusky by sa tento herecký ansámbl asi nenaučil, resp. by sa viac trápili s jazykom ako hraním), cítiť, že sa tu nesnaží dánsky režisér Thomas Vinterberg soliť iba akčné scény, ale čoraz viac zachádza aj do pozadia či prítomnosti manželiek, ktoré trpia rovnako. V tom smere sa sčasti Kursk podobá na októbrového Prvého človeka: partia mužov skúsi prežiť v nehostinnom prostredí, zatiaľ čo ony sa musia utiekať k viere, že všetko dobre dopadne.

Je celkom možné, že ženská osádka na čele s Leou Seydoux to má v nejednej chvíli ešte ťažšie ako muži tam dole. Rovnako bojujú o prežitie, akurát v civile (vyžiť z nevyplatených výplat v tehotenstve je kumšt) a čelia neochote armády informovať o tom, čo sa vlastne deje. Generáli a admiráli si vypomáhajú pýchou a vymenovávaním lodí v Barentsovom mori, no v reálnom čase nedokážu ani potvrdiť to, či sa z trupu ozýva klopanie a posielajú záchrannú loď či nie. Civilné scény potešia aj oko lokálneho diváka, lebo tie činžiaky a premávajúce sa Škody 120 pripomenú nejedno slovenské sídlisko...