|
BABIE LETO |
BABIE LETO |
Nový slovenský triler o naštvanom chlapíkovi, ktorý sa vracia do Košíc v mene osobnej pomsty.
Biely sedí v nočnom rýchliku do Košíc, láduje do seba posledné dúšky borovičky a na vécku prerátava peniaze. Strčí si pár bankoviek do vrecka, vráti sa do kupé. Ráno dorazí do východnej metropoly, kde ho čaká partia starých známych. Medzičasom sa miestni kumpáni dozvedajú správy o návrate a dávajú si vedieť, že Biely je späť. Ten postupne stretáva ľudí z minulosti, ktorí mu stále tvrdia, že jeho podiel je nedotknutý. Lenže ako sa pohybuje po uliciach Košíc, ako by sa zobúdzali všetci lokálni mafiáni a čakali, čo sa bude diať. Zopár z nich mu pošle výhražný signál, iní si s ním maximálne zavolajú. No človek, ktorý strávil desať rokov v base, má prirodzene kopu nevyrovnaných účtov.
Odstrašujúci popis deja, kde sa to hemží krycími menami postáv a sľubmi o východniarskom pekle môže od návštevy kina odlákať divákov – osobne by som sa po jeho čítaní nevydal do kina ani ja. Bola by to škoda. Novinka sa urputne snaží pracovať s Košicami, lokálnym rázom i kvázipodsvetím – niektoré scény nefungujú, iné sú silné a pár je uveriteľných v kontexte filmu či prostredia.
|
|
Má to výhodu (dej sa relatívne dobre chápe) i nevýhodu. Viaceré scény sú dlhé, nič nehovoriace – ich hustota je vyššia v prvej tretine (intro s policajtom, ukážka gaunerov), no pri dĺžke 90 minút a riedkom deji by sa oplatilo viac strihať v prospech výsledku. Nedá sa povedať, že by scény vyzneli vždy do stratena, ale niekedy „iba“ sú – nevykresľujú ďalšie postavy, gauneri sú potom tuctoví, zmýliteľní a drsnosť slabšia. Hoci majú slúžiť ako ciele hrdinu, nezaškodilo by im viac priestoru a hlbší zmysel.
Európske mesto kultúry 2013 sa zhostilo svojej úlohy multikulturálnej metropoly dobre. Každý druhý gauner je rómskeho pôvodu, miešaju sa tu rómske, maďarské a východoslovenské dialekty a divák má rýchlo nadobudnúť pocit, že inde by sa tento príbeh odohrať nemohol (napríklad v Bratislave či Nitre). Iste, niekedy sú dialógy ťažšie zrozumiteľné (titulky dostali iba niektorí Rómovia), ale tento postup sa dá ľahko akceptovať vzhľadom na lokálny kolorit (veď kto rozumel Bradovi Pittovi v podfucku?).
Oveľa viac oceňujem, že film sa nestráca na filmovom plátne. Širokouhlý formát 2,35 mu sadne, kamera je dobrá a Marián Čekovský dodal vhodnú hudbu, dokonca by ste z nej mohli vyčítať hudobný motív hrdinu. Pasuje výber skladieb, oceňujem aj zvuk pri scéne za Harlequeenom. Píšem to schválne, stále nie je samozrejmosť vidieť slovenský film s normálnym obrazom a zvukom.
|
|
Z hereckých výkonov vyzdvihujem Alexandra Bártu, ťahá celý film a s výnimkou poslednej štvrtiny hrá v roli presvedčivo (osobne sa mi jeho výkon pozdáva skôr ako Marek Majeský v Kandidátovi). No ostatní sa pri danom scenári nemôžu vypnúť k lepším kreáciam postáv, nie sú dostatočne rozpísaní. Mnohí iba fučia, pľujú, bratkajú sa, pijú a samozrejme, hojne nadávajú. Ťažko posúdiť ženské party, je tu iba jeden a nemôžem sa zbaviť pocitu, že zobrazovanie žien v slovenských filmoch je čoraz horšie. (Ako vhodne podotkla priateľka, ešte jeden taký film a na domácu tvorbu tak skoro do kina nepôjde.)
Babie leto je príbeh vendetty po slovensky. Nemá príliš veľkú hĺbku, nesnaží sa opisovať spoločnosť a priamo vedie hrdinu k svojmu cieľu. Takých príbehov ste videli tucty, len nie na Slovensku. Dobré vedieť, že sa tu dá taký nakrútiť. Vo svetovej konkurencii patrí k slabšiemu priemeru.
Babie leto (SR, 2013, 90 min.)
Réžia: Gejza Dezorz
