PREVIEW: POSLEDNÝ ŠKÓTSKY KRÁĽ

Macdonald ako uznávaný dokumentarista (Oscar za One Day in September, BAFTA za Pád do ticha) sa i napriek varovaniam rozhodol pracovať v samotnej Ugande, odmietajúc pohodlie filmom ostrieľanej Juhoafrickej Republiky. V sprievode 40 členného štábu priletel do Afriky a za pomoci 120 miestnych nadšencov nakrútil vôbec prvý celovečerný projekt na území tejto nádhernej krajiny. K prospechu bola i spolupráca miestnych úradov, ktoré povolili filmárom neobmedzený prístup do priestorov štátnych budov a úradov. Na plátne, tak uvidíme štátnu nemocnicu v Kampale, Aminov bazén či jeho limuzínu, ktorá bola kompletne zrenovovaná.

Pred samotnou realizáciou svojho prvého hraného filmu čakala Macdonalda neľahká úloha – nájsť protagonistu Amina: „Pri castingu v Los Angeles som videl asi tucet hercov. Forest Whitaker bol jedným z nich a bol skvelý, ale jednoducho mi uňho chýbala zlosť a agresia, ktorá bola pre túto postavu kľúčová. Forest sa pri odchode obrátil, predviedol zúrivý záchvat a omráčil ma. Vtedy som vedel, že mám svojho Amina.“
    
O tom, že obsadenie Whitakera bolo ranou do čierneho, nepochybuje ani jeho herecký kolega James McAvoy (Wimbledon, Narnia): „Všetci ho poznáme ako šťastného, dobrého chlapíka a podobne si moja postava zaslepene idealizuje Amina. Povedzme si na rovinu. Čo je desivejšie? Keď zabíja zloduch alebo sa z priateľského dobráka vykľuje vrah? Forest mi v úlohe Amina skutočne naháňal strach.“

Dnes už vieme, že charakterový chameleón Whitaker za úlohu ugandského prezidenta zozbieral niekoľko ocenení, vrátane najprestížnejšieho od americkej akadémie: „O Aminovi som toho nevedel veľa. Predstavoval som si ho ako šialeného tyrana a vraha, avšak keď som dostal príležitosť preštudovať si scenár a následne som hovoril s jeho rodinou či domorodcami, ktorí Idiho zažili ako prezidenta, uvedomil som si, že táto postava bude omnoho komplikovanejšia.“

Rovnako rozpoltene pôsobil diktátor i na médiá, ktoré mu venovali značnú pozornosť. Ugandský prezident bol často zahraničnou tlačou opisovaný ako blázon, kanibal a vrah, pričom novinári odchádzali z tlačoviek s úsmevmi na tvárach, nakoľko Amin bol veľmi výrečným politikom so zmyslom pre humor. Fodenova novela a samotný film sa tejto skutočnosti chytili a predkladajú nám obraz nekompromisného vodcu, naivného idealistu, štedrého hostiteľa, rozmarného dieťaťa, ustráchaného paranoika a pomstychtivého vraha. Jednotlivé polohy, podotýkam, filmového Amina sú vykresľované na základe jeho vzťahu k mladému škótskemu doktorovi. Film rozpráva o zverstvách diktátorského režimu len v náznakoch a sústreďuje sa predovšetkým na zvraty medzi ústrednou dvojicou.